Minulú sezónu Divadlo Andreja Bagara zahviezdilo - kolekciou inscenácií slovenských dramatikov. Všetky mali úspech u divákov i kritiky! Preto každá premiéra prítomnej sezóny kladie otázku, aké nároky má divadlo v súčasnosti. DAB je platené z verejných zdrojov, musí dbať o čo najširšiu škálu tém či divadelných druhov. Aj zábava tu má svoje legitímne miesto.
Lenže aké sú kritériá zábavnosti v DAB? Šteklivé témy, banálne vtipkovanie, pesničky s tančekmi alebo čosi viac?
Viac kšeft ako divadlo
Zaradenie situačnej komédie Michaela Frayna Sardinky na scénu, prosím! naznačuje, že aj v „zábavnom segmente“ majú v Nitre jasno. Sardinky sú text, ktorý kladie mimoriadne nároky na remeslo. Treťotriedna divadelná spoločnosť chystá novú premiéru. No ide viac o kšeft ako o poctivé divadlo.
Situácia strieda situáciu, postavy konajú až absurdne aj preto, že nedokážu oddeliť privátne problémy od svojich úloh. Ich najvýraznejšou črtou je povrchnosť – v práci i osobnom živote. K tomu všetkému sa premiéra neúprosne blíži... A tak všetci hrajú systémom zachráň sa, ako vieš.
Uveriť záhube
Úloha ukázať podpriemerných divadelníkov chce od interpretov sústredenie i divadelný fortieľ. Predstavenie stojí na jasnej kresbe postavičiek a presnom dodržiavaní zložitých mizanscén. Hrá sa totiž súbežne na javisku aj v zákulisí. Divák vidí všetko a musí uveriť, že generálka i premiéra sa skutočne rútia do záhuby.
Režisér Ľubomír Vajdička so scénografom Jurajom Fabrym rešpektovali autorove pokyny. Scéna dodržiava ilúziu javiska i zákulisia, umožňuje rozohranie aj tých najabsurdnejších nedorozumení. Kostýmy Petra Čaneckého zdôrazňujú predpokladanú typológiu postáv.
Figúrky s nadhľadom
Predstavenie stojí na hercoch. Eva Pavlíková, Ivan Vojtek starší, Gabriela Dolná či Jozef Dóczy vykreslili svoje figúrky presne a s nadhľadom. V zamotaných situáciách sa pohybujú suverénne. Každým detailom prispievajú k celkovej súhre zložitého mechanizmu inscenácie.
Vítané je, že režisér pracoval aj pedagogicky. Najmä Milan Ondrík prekonal hroziace typologické zlozvyky. Uvoľnil sa v slove, v geste i pohybe. Zuzana Moravcová objavila iný spôsob hrania naivky, Peter Kadlečík získal na pohybe, Daniela Pribullová zvýraznila aj menšiu postavu a zaskakujúci Peter Oszlík stihol držať s ostatnými vyrovnaný krok.
Patrí sa spomenúť aj preklad Zory a Martina Bútorovcov. Napriek rokom je stále živý, šťavnatý, divadelne účinný.
Sardinky sú teda inscenáciou, ktorá hercov potrápi, ale diváka kvalitne zabaví!
Recenzia
Michael Frayn: Sardinky na scénu, prosím!
Preklad: Zora a Martin Bútorovci Dramaturgia: Svetozár Sprušanský, scéna: Juraj Fabry, kostýmy: Peter Čanecký, výber hudby: Peter Mankovecký
Réžia: Ľubomír Vajdička
Hrajú: Eva Pavlíková, Ivan Vojtek, Milan Ondrík, Zuzana Moravcová, Daniela Pribullová, Peter Kadlečík, Gabriela Dolná, Peter Oszlík/Jakub Rybárik a Jozef Dóczy
Premiéra 5. 12. 2008 v Divadle Andreja Bagara v Nitre
Autor: Oleg Dlouhý (Autor je divadelný kritik)