Keď spustili, akoby sa rozliali farby. Nie hocijaké. Island je asi naozaj krajina neuveriteľných zvláštností. Heima: Film kapely Sigur Rós kanadského režiséra Deana DeBloisa sa zrazu stáva nepriamou, ale aktuálnou výpoveďou o tom, čo to je za svetovú finančnú krízu, ktorá túto krajinu tak postihuje.
Keď spustili, akoby sa rozliali farby. Nie hocijaké. Island je asi naozaj krajina neuveriteľných zvláštností. Heima: Film kapely Sigur Rós kanadského režiséra Deana DeBloisa sa zrazu stáva nepriamou, ale aktuálnou výpoveďou o tom, čo to je za svetovú finančnú krízu, ktorá túto krajinu tak postihuje.
Islandská Kapela Sigur Rós sa po dlhotrvajúcom turné vo svete vracia domov. Usporiada sériu voľných koncertov. Voľnosť rovná sa slobodný priestor – hrá zadarmo asi v desiatke islandských miest či v ich okolí. V doline, na úpätí hory, v starom priemyselnom parku, v malej sále kultúrneho centra. Niekde príde sto ľudí, inde tisíce, starých, mladých, detí. Šnúra vrcholí na najväčšom koncerte v Reykjavíku.
Členovia kapely vzdávajú domovu hold. Ctia si krajanov vo vypletaných svetroch. Inšpirujú sa voľakedajším speváckym štýlom (spevokol tu funguje vraj v každej dedine). Obdivujú priateľa, čo obšliapava kopce a skúša, ako znejú ploché kamene, aby z nich mohol vyskladať nástroj. Nechcú, aby sa na šírych pláňach stavali ďalšie fabriky. Aj preto hrajú a rozprávajú. Tak, že chvíľami sa na kameru dá zabudnúť. Špecifická hudba nabitá energiou, pevná v koncepcii ilúzie bezbrehosti, dovoľuje v dlhších sekvenciách zavrieť oči, nechať sa unášať vlastnými predstavami. A predsa sa nestrácať v prítomnosti.
