Dobrú dramaturgiu a slušné výkony ponúkla na otváracích koncertoch 11. a 12. decembra Slovenská filharmónia. Na program sa dostala jedna z najpôsobivejších a zo speváckej stránky mimoriadne náročných kompozícií hudobnej literatúry, Nemecké rekviem Johannesa Brahmsa.
Názov síce evokuje klasickú omšu za zosnulých, no skutočnosť je mierne odlišná. Nemecký protestantský skladateľ nebol ochotný ani schopný komponovať omšové diela, a vôbec, väčšmi v oblasti svojej tvorby zostával symfonikom. Aj preto sa jeho Nemecké rekviem vymyká tak trochu i z rámca jeho vlastnej tvorby ako takej.
Brahms si nesmierne ctil tradíciu a odkaz starých majstrov, v jeho postupoch je tento rešpekt citeľný. Nemecké rekviem je jasným dôkazom, že i zo vzťahu k velikánom minulosti sa môže zrodiť veľké umelecké dielo, ktoré oplýva nesmiernou ľudskosťou a v detailnej symbióze slova i hudby predostiera moment konfrontácie ľudskej bytosti so smrťou.
Sezónu v Slovenskej filharmónii otvárali, ako inak, domáci interpreti. Pod taktovkou svojho šéfdirigenta Petra Feranca sa predstavil orchester, ktorému sa dá vyčítať azda len miestami trochu predimenzovaná zvukovosť. Slovenský filharmonický zbor bol pripravený spoľahlivo a ukázal plastické frázovanie (zbormajsterka Blanka Juhaňáková). Sólového sopránového partu sa zhostili trochu menej výrazne Martina Masaryková a barytonista Vladimír Chmelo.
V každom prípade sa však celkovo úvod novej sezóny vydaril.
Autor: Eva Planková (Autorka je hudobná publicistka)