Chátrajúci dom a siroty v ňom

Z rekvizít hororu sú tu po­užité všetky. Dvere škrípu, lampy sa trasú, deti sú posadnuté temnou silou a ich bábiky desia najviac. S hororovou vlnou však neladí všetko – napríklad príbeh a jeho „zvláštna hĺbka“. Znie to vágne, ale práve to o Sirotinci hovorí sám jeho režisér Juan Antonio Bayona. Mladý filmár, ktorý nakrúcal videoklipy a reklamy, kým sa nedostal k scenáru Sergia G. Sáncheza.

Všetko sa krúti okolo chátrajúceho domu. Rodina s adoptovaným dieťaťom ho plánuje prestavať a zriadiť v ňom sirotinec. V úlohe hysterickej matky exceluje Belén Ruedová, vedľajšiu úlohu si strihla aj Geraldine Chaplinová.

Film ako zjavenie

Sirotinec rozpráva o zjaveniach, zjavením je však jeho úspech. Diváci v Cannes, kde mal v máji 2007 premiéru, tlieskali desať minút. Hitom sa stal film aj doma. Štyri dni v kinách stačili, aby zarobil 8,3 milióna dolárov. Získal sedem španielskych národných cien Goya a útočí na Oscara – hoci krajina, za ktorú súťaží, nie je hororovou veľmocou. Hollywoodsky priemysel strachu dnes sýtia najmä ázijské horory.

Zmätení sú aj kritici. Podľa jedných je to pocta žánru, čistokrvná duchárčina. Podľa iných napínavý príbeh s tajomstvom, dokonca takým, aké sa po záverečných titulkoch nerozplynie Je to však vôbec horor? Nie je príliš fantazijný? Možno, že áno: cítiť tu ruku Guillerma del Tora, ktorý film produkoval.

Bayonov slávnejší krajan už na Oscara nominovaný bol. A vo Faunovom labyrinte, za ktorý cenu dostal, do historických kulís zasadil rozprávku.

Návrat k Hitchcockovi

Bayona do bodky ovláda to, čo vedel majster hororu Alfred Hitchcock. Pravidlo číslo jeden: to, čoho sa máme báť, má zostať nevidené. Na to sa v pretekoch hollywoodskych maskérov medzičasom zabudlo.

„Ak ľudia sedia pri stole a vybuchne bomba, je to prekvapenie. Ak sedia pri stole, vy viete, že pod stolom tiká bomba a oni hrajú karty – to je napätie,“ vysvetľuje americký kritik Rober Ebert, prečo je Sirotinec taký napínavý. Stačí plazivá, neodbytná kamera a diváka mrazí v krížoch. „Sirotinec nepotrebuje špeciálne efekty na to, aby nás vystrašil. Okrem jednej znepokojujúcej myšlienky: najstrašnejší duchovia sú tí, ktorých si vytvoríme sami,“ napísal o filme denník Washington Post.

Bayona trúsi mätúce stopy a divákom podsúva falošné verzie príbehu. Úder lopatou však na konci nečaká. Pointa tu je, jej víťazoslávne odhalenie nie. Nadprirodzené má korene v nevedomí, veď to vedeli už surrealisti.

Pôvodného je v Sirotinci málo, osvedčené prvky film zhŕňa a spája. Mysteriózna atmosféra, ktorá mu vládne, je však originál.

VIDEO: Trailer k filmu: