ovi Čechovi a Svätému Václavovi pripojí aj telocvikár Tyrš, dolu na Zemi bude konečne disciplína.
Svěrák a Smoljak by vraj nikdy nezvolali: Kto neskáče, nie je Čech! Keď však spolu s Cimrmanom České nebo písali, dostali zo seba toľko lásky, že sa dá na tom smiať dlho po odkráčaní z divadla.
Kristína Kúdelová
Najviac predstavení som videl od divadla SkRAT, ktoré funguje v bratislavskej A4-ke. Nebudem zatĺkať, sú to kamaráti a kolegovia, ale majú ich radi aj kritici a na reprízach starších inscenácií býva stále plno. Najnovšia hra sa volá Mŕtve duše a hoci herci nepovedia ani slovo, o živote sa dozviete viac než z novín. Oliver Rehák
Odkedy skončila Stoka, na predstavenia veľmi nechodím. S výnimkou trnavského divadla Disk a jeho hry Plazenie s uhlárovským rukopisom.Peter Bálik
Lulu je krásna, vášnivá a inteligentná, čo je fajn. Lenže Lulu je aj osudová, čo tiež môže byť fajn, ak je k vám osud priaznivo naklonený. K mužom okolo tejto ženy tisícich charakterov však nebol, a tak tí nešťastníci v rovnomennej hre nemeckého expresionistu Franka Wedekinda nakoniec vždy zažívajú aj Lulu krutú a perverznú. Nečudo, že postupne umierajú, navyše nie príliš prirodzenou smrťou. To všetko sa na scéne brnianskeho HaDivadla deje v réžii Martina Porubjaka.Alexander Balogh
Underground! To som si hovoril v temnom areáli bratislavskej Cvernovky, cestou na predstavenie Redukcia. Byť v podzemí je romantické, ak má človek dvadsať. Na ak si pár štvorcových továrenských metrov musí prenajímať divadelník ako Blaho Uhlár, pretože jeho domovskú Stoku zbúrali, je to iba smutné.Miloš Krekovič
Najprv Kornél Mundruczó. Jeho Projekt Frankenstein v divadle Bárka (Budapešť) je novátorským počinom, až zdrvujúcou hrou. Dá sa v nej dorezať krvi a nemajú prečo prekážať možné interaktívne situácie. Funguje zemité herectvo, špecifické prostredie a šikovne využité filmové prostriedky. Potom Radošinci. Tohtoročné Niekto to rád slovenské si zaslúži pozornosť. A na koniec Mŕtve duše SkRAT–u. Naplnili ma presvedčením, že máme naozaj dobré súčasné divadlo, aj bez ohľadu na generačnú výpoveď. Otvorili mi opäť otázku, ako ovplyvňujú kvalitu divadelnej tvorby osobné, spoločenské a kultúrno-politické podmienky jej vzniku. A pripomenuli dávne pohybovo-inscenačné skvosty divadla Stoka.Eva Andrejčáková
