Už piata kniha Máriusa Kopcsaya, román Mystifikátor (Kalligram, Bratislava 2008), je témou zakotvená v nedávnej minulosti. V niektorých partiách ju priam cituje – ide napríklad o praktiky Mečiarovej vlády, únos prezidentovho syna, zastrašovanie. Na autora (1968), ktorý vstúpil do literatúry len roku 1997, je päť kníh pozoruhodný výkon, navyše aj viackrát ocenený. V najnovšom románe sa Kopcsay cez hlavnú postavu Kamila vyrovnáva s novou, postkomunistickou spoločnosťou.
Kamil, bývalý novinár a pesničkár, sa pre názorové rozdiely a konflikty vzdá svojho zamestnania, hoci sa mu práve narodí dieťa a rodina doslova živorí. Ale nájsť nové miesto je problém, ktorý Kopcsay predvádza s trpkým humorom. Jeho postava si mnohé zaviní aj sama, lebo tento človek sa „bojí života“, rozmýšľa o ňom, že je to „úľava od nebytia alebo úľava od strachu pred nebytím“ a že „smrť je bolestná úľava od života“.
Filozofujúci Kamil sa však v románe stáva kľúčovou postavou i pre čosi iné, oveľa záhadnejšie. Jeho podriadený Andrej totiž spolu so svojím strýkom Viktorom z neho urobia predmet sledovania, ktorým je poverený akýsi ilegálny prisťahovalec, Andrejov podnájomník Mehony. Ten túto únavnú prácu vykonáva trinásť rokov za sľub, že Viktor mu vybaví právo na pobyt u nás.
Kopcsay rámcuje celý dej Mehonyho monitoringom Kamilovho života a akýmsi „zostrihom“ najdôležitejších situácií, ktoré strieda s jeho výpomocou na strýkovej chate. Mehony chce vedieť, prečo sa to všetko robí, no ani strýko ani Andrej mu nepovedia nič, iba mu zakážu stretnúť sa s Kamilom osobne. Románový príbeh sa teda odohráva cez zvukové a obrazové aparatúry, sledujeme ho spolu s Mehonym a chvíľu to pripomína kaleidoskop, či skôr galimatiáš. Strieda sa tu Kamilovo súkromie a jeho pokusy zamestnať sa. Krčmové a pouličné scény sú odpozorované z reality.
Kopcsay zvyšuje napätie a odďaľuje odpoveď na otázku, čo to všetko má znamenať. Ostáva nevysvetlené aj to, prečo Mehony vykopal pri strýkovej chate hlbokú pivnicu. Po takmer tristo stranách sa dozvieme tajomstvo - román je vlastne sci-fi či fantasy príbehom a postavy Kamila a Mehonyho sú roboty, ktoré môže Viktor vypnúť.
Viktorovo tvrdenie, že svet majú zachrániť mimozemšťania, lebo „civilizácia napreduje, ale ľudstvo hlúpne“ patrí k veľkým metaforám. Skutočnostnému rozmeru zodpovedá, že sledovaním Kamila poverila Viktora vláda, zmes žánrov zasa vysvetľuje, prečo kdečo vyzerá pritiahnuté za vlasy. K tomu patrí aj chrlenie nadávok, nad mierou únosnosti. Román však v reflexívnych častiach skrýva mravné posolstvo. Alebo ak chcete, výstrahu dnešku.
Autor: Jozef Bžoch (Autor je literárny kritik)
