BRATISLAVA. Kým na poste umeleckého šéfa martinského divadla vystriedal Petra Kováča Peter Gábor, podarilo sa otvoriť zrekonštruované priestory Národného domu, postaveného v rokoch 1888 – 1889 podľa architektonického návrhu Blažeja Bullu.
Prvý a najočakávanejší titul uvedený v jeho priestoroch je spojený s menom dolnokubínskeho lekára a popredného slovenského prozaika Ladislava Nádaši Jégého.
Režisér Rastislav Ballek spolu s Petrom Pavlacom pristúpili k dramatizácii jeho experimentálneho románu Cesta životom z roku 1930, ktorý im ponúkol inšpiratívne paralely k súčasnosti.
Jégého Cestu životom, ktorá v sebe nesie aj autobiografické črty, označila súdobá kritika za najpesimistickejšie dielo dovtedajšej slovenskej literatúry. Autor inšpirovaný zolovským naturalizmom v ňom zobrazuje pustý a prázdny život predstaviteľov hornouhorskej šľachty a otvára zároveň otázku národnej identity.
Dramaturg Róbert Mankovecký vraví, že divadelný tím zaujal charakter hlavného hrdinu Jozefa Svoreňa, ktorý celý život poslušne slúžil režimu. S tým spojený pragmatizmus vníma ako súčasť každodenného života.
Režisér Rastislav Ballek nadväzuje týmto titulom v Martine na svoje predchádzajúce dramatizácie slovenskej klasiky a na úsilie zviditeľňovať zabudnutých autorov a ich texty. Jégého román je podľa neho výnimočný tým, ako opisuje spoločnosť, v ktorej nemožno rozpoznať zlo.
Vizuálnu podobu inscenácie vzali do rúk Tom Ciller a Marija Havran. V hlavných úlohách sa predstavia Dano Heriban, Michal Gazdík, Viliam Hriadel, Naďa Jelušová, Eliška Nosálová a ďalší. Súčasťou otvorenia Národného domu v Martine je i výstava s názvom Pramene divadla. Vznikla v spolupráci s Divadelným ústavom v Bratislave pri príležitosti 65. výročia založenia martinského divadla ako profesionálneho súboru.
Autor: ea
