Austrália je iba jeho štvrtým projektom pre kiná, no štyridsaťšesťročný austrálsky scenárista a režisér Baz Luhrmann patrí k najvplyvnejším a najuznávanejším filmárom dneška. V debute Tanec v srdci z roku 1992 použil zákonitosti thrilleru na banálny romantický príbeh tanečníka spoločenských tancov. Získal zaň uznanie na festivale v Cannes i na udeľovaní britských cien BAFTA. Žiaden div, že nasledujúcu snímku Rómeo a Júlia s Leonardom DiCapriom a Claire Danes už Luhrmann nakrúcal v Amerike. Odvážne preniesol Shakespeara do súčasnosti a z romantickej drámy spravil drsnú rockovú operu.
Korektnosť namiesto bláznivosti
V roku 2001 prišiel Moulin Rouge. Bezbožný ohňostroj obrazov, provokatívny kaleidoskop ornamentov, povyšujúci gýč do výšin kumštu. Dostal dvoch Oscarov – no „iba“ za kostýmy a výpravu. Tým sa potvrdilo, že výčitky o sklone Baza Luhrmanna k formalizmu nie sú až také neopodstatnené, ako sa zdalo.
Vyumelkovaný svet spoločenských tancov, zamerikazovaný Shakespeare a vybájený Paríž v belle époque boli dostatočne neskutočné, nevážne a bizarné, aby filmárovi dožičili slobodu. Austrálsky film svetoznámeho austrálskeho filmára o Austrálii v časoch 2. svetovej vojny je však niečím iným. Nielen preto, že s rozpočtom vyše 150 miliónov austrálskych dolárov ide o tamojší najdrahší film.
Klišé a stereotypy
Film sa hrá so štylizáciou na spôsob rôznych žánrov dobovej kinematografie, no ak chce byť úspešný (a on úspešný byť musí, už vzhľadom na rozpočet), nesmie si dovoliť preháňať, zosmiešňovať, urážať. Musí krotiť svoju bláznivosť a v etnicky pestrofarebnej krajine byť aj politicky korektný. To chvíľami pôsobí rušivo.
Luhrmann zostáva verný svojej pitoresknosti. Neprejavuje ju však okato v prvom pláne, ukrýva ju v tom, ako narába s odkazmi svetovej kinematografie. V obraze, deji, peripetiách aj charakteroch využíva klišé a žánrové stereotypy veľkých westernov i spaghetti-westernov, rozprávok (Čarodejník z krajiny Oz slúži ako refrén), romancí, vojnových snímok. Je tu všetko: rozmaznaná britská aristokratka, drsný honec dobytka, domorodci vládnuci prastarou mágiou, japonské bombardéry, zákerní farmári, opustené sirôtky a veľké stáda digitálnych kráv, zakomponované do malebnej austrálskej prírody. Z emócií nevera, láska, vášeň, pomsta, nenávisť. A nad všetkým ako neprekonaný monument čnie Odviate vetrom.
Nicole Kidmanová a Hugh Jackman sú skvelí, len Luhrmann v rozprávaní viac uplatňuje predstieranie, napodobňovanie a pózy, než utváranie charakterov.
Celok tak chvíľami pôsobí nepresvedčivo, chladne, vykalkulovane. Nepomáha ani dieťa v úlohe rozprávača – v tomto filme je viac toho hraného ako hravého.
Film ako monument
Režisér sa od tradičnej minutáže Tanca v srdci postupne prepracoval až po 165 minút Austrálie. Akoby tento film chcel byť monumentálny všetkým, i dĺžkou. Akoby nemal slúžiť na zahnanie dlhej chvíle kdesi v nákupnom centre. Nechce byť atrakciou, ale ani samoúčelným umením pre umenie.
Vyžaduje si oddaného, trpezlivého a tolerantného diváka, ktorý dokáže prijať všetku tú rafinovane namiešanú rôznorodosť, kombinovanú s jednoduchým príbehom bez prekvapení.
Neprirodzená všehochuť a zároveň prostota – nie je to výstižná charakteristika celého šiesteho svetadielu?
Recenzia/film
Austrália (Australia), USA – Austrália 2008, 165 minút
Námet, réžia, produkcia: Baz Luhrmann.
Scenár: Baz Luhrmann, Stuart Beattie, Ronald Harwood, Richard Flanagan. Hudba: David Hirschfelder.
Hrajú: Hugh Jackman, Nicole Kidman, David Wenham, Bryan Brown, Bruce Spence, Jack Thompson, Bill Hunter, John Jarratt , Jacek Koman, Ben Mendelsohn, David Gulpilil, Essie Davis a ďalší.
Premiéra v SR: 25. decembra
