Bez šťavy z Lehára veľa nezostane

Pre svoje kompozičné majstrovstvo Franz Lehár nenachádzal vždy kvalitné literárne predlohy. No ruku na srdce – koľko banalít ponúkajú aj najnovšie hry stredného prúdu? Klasik viedenskej striebornej éry však uchu lahodiace melódie podáva vo vysoko štylizovanej forme, ktorá kladie na interpretov vysoké nároky a kultivuje aj diváka. Opereta Giuditta, ktorú naštudovali v Banskej Bystrici, je toho príkladom.

Príbeh lásku hľadajúcej mladej ženy je banálny, hrdinka v citovom ošiali poruší aj konvencie dobrých mravov. No Lehár nie je moralista, ale skladateľ. Exotiku talianskeho juhu i marockej púšte potrebuje na to, aby mohol bohatú zmes melódií prezentovať v náročnej orchestrácii a spevácky vypätých polohách. Jeho hudba má mnoho nálad, je zmyselná, erotická i dramatická. No nie všetko zapísal do hudobných značiek. Ak sa s jeho melódiami dirigent a orchester so sólistami nepohrajú, z Lehára veľa nezostane.

Banskobystrická Štátna opera pravidelne myslí na diváka i ľahšími druhmi. Jej členovia majú teda s operetou nemalé skúsenosti. Hosťujúca režisérka Jana Andělová-Pletichová súbor pozná už z predchádzajúcich spoluprác. Preto prekvapuje, že sa tentoraz nevenovala detailom, na ktorých dobrá opereta stojí.

Miloš Pietor pripravil málo nápaditú scénu, kde až príliš vidieť rozpočtové obmedzenia divadla. Kostýmom Jany Hurtigovej chýba operetná noblesa i rafinovanosť v zakrývaní fyzických limitov sólistov. V práci so súborom režisérke stačila herecká rutina všeobecnej typológie operetných hrdinov. Celku nepomohla ani chudobná, až statická choreografia Jiřího Kyseláka. A tak javisku chýba z každej operetnej ingrediencie čosi – šarm, elegancia, vzrušujúce mizanscény, atraktívne tanečné plochy.

A nad tým všetkým sa klenie príliš akademické hudobné naštudovanie Igora Bullu. Orchester hrá korektne, ale bez šťavy. Sólisti vyspievajú všetky výšky, no chýba vrúcnosť, zmyselnosť i dramatický kontrast. Zbor sa zapája mechanicky. A oklieštený balet atmosféru orientálneho nočného podniku nezachráni. Škoda, pretože Lehárova hudba v dobrej interpretácii má čo povedať.