Pôsobila ako divadelná dramaturgička, kritička či prekladateľka, aj v porotách súťaží Dráma a Poviedka. Kultúre sa ZORA JAUROVÁ venuje aj ako analytička. V poslednom čase venuje najviac energie projektu, s ktorým Košice získali titul Európske hlavné mesto kultúry 2013.
Kedy ste vstúpili do projektu Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) Košice 2013?
"Hneď po tom, ako sa skonsolidoval počiatočný tím prípravy projektu. Od začiatku som na ňom spolupracovala ako konzultant. Momentálne pôsobím v pozícii umeleckého riaditeľa."
Znamená to, že budete dohliadať na umelecké plnenie projektu tak ako bol napísaný?
"Oveľa viac. Projekt, v tej podobe ako bol schválený a vyhral, má zadefinované nejaké princípy, umelecká časť je však len jedna časť toho projektu. Zvolili sme štruktúru, v ktorej je umelecký riaditeľ ten najvyšší, čím sme chceli zdôrazniť, že umelecká časť a jej garancia je to najdôležitejšie v projekte. Tým má však umelecký riaditeľ aj viac zodpovednosti, pretože je de facto zodpovedný za celý chod projektu."
Čo je zaujímavé na projekte Interface, s ktorým Košice v súťaži zvíťazili, je priestor, ktorý poskytuje nezávislému umeniu v komplexe bývalých Kasární. Združenia, ktoré tam pôsobili doteraz však dostali výpoveď. Ako budú Kasárne Kulturpark umelecky napĺňané ďalej?
"Momentálne dianie v Kasárňach zrejme nebolo najšťastnejšie odkomunikované. Každopádne, združenia, ktoré tam v prípravnej fáze projektu pôsobili, od začiatku vedeli, že v prípade, ak mesto vyhrá a projekt sa bude realizovať, Kasárne sa obsadia transparentným tendrom. Ich doterajšia činnosť bola pilotnou fázou, ktorá mala byť skúškou a zárukou toho, že mesto chce dať tieto priestory na kultúrne účely. Navyše – Kasárne sa budú v najbližších mesiacoch rekonštruovať, aby prešli kolaudáciou na poriadanie kultúrnych podujatí. Treba však povedať aj to, že združenie Bona Fide, ktoré pilotnú fázu zastrešovalo, urobilo veľmi veľa zbytočných chýb, najmä čo sa týka jednania s ľuďmi. Aby sme dokázali udržať ten priestor pre kultúru a kultúrne centrum, museli sme urobiť hrubú čiaru. Tu sa totiž nebavíme o nejakom squate. Priestor patrí mestu, ktoré má ojedinelý zámer poskytnúť ho súčasnému umeniu, ale tým pádom do toho vstupuje aj veľmi veľa politiky."
Aký je teda princíp fungovania Kasární do budúcna?
"Na základe všetkého, čo viem o kultúrnych politikách, si myslím, že najlepší model je ten, kde sú správa, financovanie a riadenie kultúry oddelené od politického orgánu. Momentálne vzniká nezisková organizácia, ktorú zakladá mesto, pretože mesto je nositeľom titulu. Nezisková organizácia sa riadi podľa iných právnych predpisov ako orgány štátnej správy a je omnoho vhodnejšia na manažment takéhoto projektu. V praxi to bude znamenať aj to, že vstupom ďalších partnerov do organizácie bude organizácia viac nezávislá od politického zasahovania. Samozrejme, nerobím si ilúzie, ale čo najviac eliminovať politiku v tomto prípade považujem za rozumné."
Napriek tomu, organizácia predsa len bude zriadená mestom. Nebojíte sa tlakov?
"Tlaky budú vždy – ide o mestský majetok, ktorý sa momentálne riadi istým projektovým zámerom. Premena Kasární na kultúrny komplex je centrálnym projektom EHMK 2013, jeho ohniskom. Keby nastala nejaká radikálna zmena v smerovaní, šlo by o zásadný zásah do projektu, ktorý schválila medzinárodná výberová komisia a ktorý monitoruje Európska komisia – takže také niečo sa už nedá ututlať na mestskom zastupiteľstve. Stopercentné záruky nikdy nie sú, ale v Košiciach vidím reálnu vôľu politických zástupcov investovať do kultúry a kultúrnych projektov a vďaka rozsahu a významu projektu Košice – Interface 2013 sú tieto záruky podstatne väčšie ako kdekoľvek inde na Slovensku."
Aká je teda záruka ochrany nezávislosti?
"Dôležité je zadefinovať si, čo znamená nezávislý. V našich post-komunistických podmienkach štátnych a neštátnych kultúrnych subjektov, sa tým myslí najmä to neštátne. Kultúrne centrum v Kasárňach však nemôžu byť úplne a od všetkého nezávislé – je to majetok mesta a zároveň centrálny projekt EHMK 2013, čiže minimálne do roku 2014 tento priestor nebude fungovať úplne „nezávislo“. Cieľom je, aby sa centrum jedného dňa manažmentovo i programovo etablovalo ako samostatný viaczdrojovo financovaný subjekt a bolo funkčné."
A čo umelecká nezávislosť?
"Myslíte, aby sa neudialo niečo také, ako v bratislavskom Starom meste pri kauze okolo Galérie Cypriána Majerníka? To je naozaj explicitný príklad politického zasahovania do umeleckej slobody – niečo také sme tu snáď naposledy videli pred rokom 1989! Je našou najväčšou snahou, aby systémy boli nastavené tak, že umelecká sloboda bude zachovaná a že politici nebudú zasahovať do umeleckých otázok. To aj považujem za jednu zo svojich úloh v projekte."
Keďže priestor je teraz oficiálne prázdny, akým spôsobom bude opätovne zapĺňaný umeleckými združeniami?
"Začiatkom budúceho roka bude vymenovaný programový riaditeľ centra. Už počas pilotnej fázy sa model niekoľkých združení, ktoré sa demokraticky dohadujú na spoločnom fungovaní, bez centrálneho programovania a manažmentu neukázal ako funkčný. Preto chceme nájsť človeka, ktorý má isté skúsenosti s týmto typom práce a ktorý naštartuje celý proces. Kasárne čaká rekonštrukcia a vyhlásenie tendra na obsadenie zázemia umeleckými združeniami. V prvej fáze uvažujeme o niekoľkoročných kontraktoch – príklady zo zahraničia hovoria o tom, že časovo obmedzené kontrakty s možnosťou ďalšieho predĺženia sú najlepším riešením. Zaručuje sa tým transparentnosť a pre zúčastnených je dobre, že v istých časových intervaloch roky musia obhájiť svoju pozíciu. Osobne si myslím, že veľká časť združení, ktoré tam boli doteraz, tam budú aj naďalej. Tentokrát však na základe verejného tendra, do ktorého sa môže prihlásiť každý, kto splní podmienky."
Združenia, ktoré v Kasárňach doteraz pôsobili, sa podieľali na tvorbe projektu počas príprav. Teraz, po získaní titulu a následnej výpovedi z priestoru, sa môžu uchádzať o naplnenie niečoho, čoho sú spoluautormi?
"Otázka autorstva projektu a jeho cesty od nápadu po rozpracované detaily je problematická, nakoľko sa na jeho konečnej podobe podieľalo niekoľko desiatok ľudí. Z právneho hľadiska všetci tí ľudia pracovali a boli zaplatení mestským zastupiteľstvom, kde vytvárali projekt pre Košice – EHMK 2013. Keď dnes od niektorých počujem, že ich vlastne projekt EHMK nezaujíma a že chceli len nezávislé centrum, je to pre mňa trochu desivé, ale najmä ide o zásadné nepochopenie situácie. Keby neexistoval projekt Košice - INTERFACE 2013, neexistovala by ani myšlienka kultúrneho centra v Kasárňach. Takže transformácia Kasární na kultúrny komplex (ktorý okrem kultúrneho centra obsahuje aj niekoľko ďalších, rovnako významných funkcií – napr. inkubátor umení a kreatívneho priemyslu a i.) je integrálnou súčasťou väčšieho projektu Košice - INTERFACE 2013, pretože v inom kontexte by nevznikol a nemohol existovať."
Rozhovor bol autorizovaný. V tlačenom vydaní SME publikovalo neautorizovanú verziu, za čo sa ospravedlňuje.
