„Asi ma zabijú,“ komentoval pred časom vydanie svojej knihy Ja Velkáč Ľubo Dobrovoda. Rodina, základ spoločnosti, sa tu ukázala v plnej paráde.
Nedá sa na to nemyslieť aj pri čítaní nového rodinného románu Juraja Šebestu Keď sa pes smeje. Rozpráva ho 15-ročný Tomáš zo svojho pohľadu, člen rodiny v zložení otec, mama, dieťa a pes Žofka. Takže sa zdá, že Šebesta, manžel, otec syna a majiteľ fenky Žofky, ďaleko chodiť nemusel.
Kniha však nie je len príbehom jednej konkrétnej rodiny. Tomáš má večný nedostatok peňazí na posilku, mekdonald a mobil, vedie nočné čety s kamarátmi o babách a manželskej kríze rodičov, ktorí inak zúfalo študujú inzeráty nehnuteľností. Do toho všetkého pes Žofka, s ktorým treba chodiť von a kŕmiť ho, vyjednávať, čo mu dať jesť a prečo, či už párky v chladničke nesmrdia, ako vyzerala jeho stolica a kde je jeho miska. Práve typy rodinných rozhovorov naprieč kuchyňou do obývačky sú jedny z dokonale prepracovaných.
„De je miska?“ „Ktorá?“ „Psova. De je.“ „Tam, de by bola.“ „Keby tu bola, sa nepýtam, ne? De je?“ „Pozri sa lepšie, de by bola? Tam, de ždy.“ „Šak pozerám na to miesto, de ždy je. Ale tam neni.“ „Jáj, prepáč. Umývala som ju. Nechala som ju na vani.“ Kto by už hľadal misku pre psa na vani – povie Tomáš v takom pravdepodobnom rozhovore, až musí byť každému jasné, že veľa v tejto knihe vymyslené ani nemusí byť.
Je jedno, či román čítate z pohľadu dieťaťa, alebo rodiča, Šebesta dobre zvláda obe strany. Aj nespokojného syna s jeho finančnými nárokmi v lámajúcom sa vzťahu otca a mamy, aj rodičov, ktorí nechápu, prečo si dospievajúce dieťa stále pýta peniaze namiesto toho, aby po 30 pripomenutiach umylo v kuchyni dlážku. Cez Tomáša sa filtrujú všetky problémy rodiny, nedokonalosti školského systému, otázky viery aj tínedžerských vzťahov.
Ak to však znie mravoučne, zabudnite na staré edície vydavateľstiev pre deti a mládež. Literatúra pre mladých a o nich už dávno žije svetom s hiphopovým slovníkom. Ako však môže 44-ročný Šebesta písať o živote dnešných tínedžerov? Je skvelé zistiť, že niektorí rodičia to dokážu bez toho, aby to bolo trápne.
