Je členom našej najúspešnejšej hip-hopovej skupiny Kontrafakt, ktorá si vlani dala nahrávaciu pauzu. Využil ju na vydanie kompilácie starších skladieb, ktoré nahral s inými rapermi a hudobníkmi pod názvom Si zabil. Rád provokuje, ale v civile pôsobí inteligentnejšie ako na pódiu.
Ste vzorom pre mnohých mladých Rómov. Ako to vnímate?
„Veľa ľudí vidí Rómov, že sú spoločnosti na obtiaž. Ja im ukazujem, že ak nechcú robiť na bielych ľudí a nechcú sa im podriadiť, nech robia to, na čo majú talent. Rómovia majú talent na hudbu, sú narodení preto, aby zabávali ľudí. Platím dane, nepijem, nefajčím a neodrbávam štát a pritom som jeden z nich, čo dokáže žiť medzi milionármi a ľuďmi, ktorí majú školy a viem, že sa im môžem vyrovnať. Tým im chcem ukázať, že sa to dá. Aj keď som polovičný Róm.“
Čo pre vás znamená byť polovičným Rómom?
„Dokážem mať dva pohľady. Niekedy sa bavím s bielym človekom, ktorý nevie o mne, že som aj Róm a nadáva na Cigánov. Zrazu, keď mu poviem, že som Cigán, tak sa rýchlo zmení. Cigán som na pódiu, keď hrám a niečo prežívam. Keď idem robiť biznis, som biely. V poslednom čase sa cítim viac ako Cigán. Čím som starší, tým som viac hrdý na svoj pôvod.“
V susednom Česku má podobnú pozíciu ako vy raper Gypsy. Sledujete ho?
„Áno, ale on to robí trochu inak. Minule som ho videl v nejakej relácii pre tupcov. Bolo to dosť trápne. Až také dobré meno Cigánom nerobí. Talent má, ale je to skôr komediant. Snažím sa, aby moja hudba mala rešpekt a srdce, že som ju nerobil vykalkulovane, aby sa páčila. Robím bez ohľadu na to, či ma bude niekto mať rád, alebo odsudzovať.“
Na odovzdávaní Aurelov ste rozbili cenu uprostred televízneho prenosu. Kde je vaša hranica, šli by ste do nejakej televíznej relácie?
„Médiá sa tvárili, že rap neexistuje, ale keď som to všetkým natrel, tak ho museli zobrať na vedomie, že sa mladým páči. Ale bolo to falošné. Povedal som si, že to urobím tak, aby som všetkým pomotal hlavy a riešili to ešte tri roky potom. Ukázal som tak svoj postoj k ľuďom z médií a porote, o ktorej si myslím, že vôbec nerozumie hudbe. Urobil som to aj preto, aby som zabavil kamarátov a iných ľudí, čo nadávajú na Aurelov a iné blbé programy, ako napríklad Slávik.“
Pozerali ste Slávikov?
„Keď som to videl, hovoril som si, kde to žijem. Keď porovnám našu scénu s tým, čo sa deje vonku, tam sú ľudia, čo skutočne niečo vedia. Sú sami sebou a nie sú vykalkulovaní a falošní. Keď majú náladu, zahrešia. Tu je to tak zaužívané, že všetci musia mať zvýraznené sykavky, sú stopercentní a slušní. Pritom v súkromí takí nie sú. Je to neprirodzené, falošné a zlé. Tí ľudia vedia, že keď budú skladať falošné piesne o láske, tak ich rádiá budú aj hrať. Dajú tam pseudointelektuálne verše a kopu balastu, tak si myslia, že akú to má hodnotu. Podľa mňa je to biedne, vôbec to nie je zo života. Nemôžeme ukázať, akí sme prirodzení a jednoduchí?
A čo vy?
„Ja to všetko ukazujem z opačnej strany. To, o čom ľudia hovoria, o tom rapujem. Verím, že väčšina ľudí nepočúva rádiá a majú radi moderné veci, ktoré majú srdce. “
Nemôžeme ukázať, akí sme prirodzení a jednoduchí? Ja rapujem o tom, o čom sa hovorí. Verím, že väčšina ľudí nepočúva rádiá a majú radi moderné veci, ktoré majú srdce.
Kontrafakt nehrajú rádiá, ale predali ste množstvo platní. Ako je to možné?
„Nikdy sme nepotrebovali žiadne tlačenky. Moje meno je postavené na silných základoch, ktoré sa nedá len tak zničiť, aj keď na začiatku nám predpovedali, že neprežijeme ani rok. Každý z našich albumov má vyššie predaje, za to iné skupiny idú dole. Veľa hip-hoperov si myslí, že bude ako Rytmus a bude hrešiť, ale popálili sa. Oni nevedia, že máme za sebou deväťsto koncertov, kým sme sa presadili. Dlhé roky sme boli v undergrounde. Svoju klientelu sme si vychovali a utvrdili v tom, že robíme to, čo máme radi a chceme sa zlepšovať.“
Na scéne vás mnohí objavili ešte v polovici deväťdesiatych rokov, keď ste v petržalskom DK Lúky vystupovali ako Patrik Metamorfolord. Ale vtedy ste rapovali rôzne absurdné texty.
„Bol to len vývin. Už vtedy som mal pocit, že musím byť iný, zatiaľ čo ostatní rapovali o drogách a Petržalke. Bolo to trochu klišé. Mal som texty založené na prirovnaniach a metaforách, nemal som žiadne refrény a snažil som sa byť originálny, za čo musím poďakovať raperovi Kool Keithovi. Človek sa posúva každou skladbou a albumom, ale tam som bol úplne na začiatku. Hudba je ako profesia. Čím ju lepšie robím, tým z nej aj žiješ. Keď to flákaš, tak sa zakopávaš. Vtedy som nerobil rap za peniaze a nerobím to ani dnes. Môžem pokojne povedať, že som taký istý, ako predtým. Viem však, že dnes je v hre veľa peňazí, moje meno má nejakú cenu a tie peniaze patria mne. Málokto vidí, že som predtým deväť rokov robil nočné a popritom rapoval, všetci dnes vidia len úspech.“
Vy ste robili v Piešťanoch krupiéra v kasíne. Aký to bol džob?
„Bolo to v pohode. Robil som v noci, čo mi vyhovovalo, lebo som nemusel ráno vstávať do práce. Robil som s prachatými ľuďmi. Musel si sa vedieť dohovoriť s cudzincami. Päť ľudí na teba pri stole pozeralo, ako rátaš, násobíš a delíš. Nesmel si urobiť chybu. Fungovalo to tak, že dvadsať minút som mal voľno a dvadsať som bol na stole. Práve v kasíne som napísal náš prvý album E.R.A. Nikdy som neveril tomu, že sa budem živiť rapom. Bral som to tak, že je rap súčasťou môjho života.“
A peniaze sú na druhom konci stola?
„Bol som s tým zmierený, aj keď vtedy v kasíne v 90. rokoch boli veľmi dobré platy.“
Viete si predstaviť, že budete rapovať ešte aj v šesťdesiatke?
„Na rape je skvelé, že môže opísať každé obdobie života. Jay-Z má štyridsať rokov a stále je jedným z najlepších. Čím dlhšie si v tejto hre, tak máš väčší rešpekt, ktorý nikto nespochybní. Nemôže ťa ohroziť žiadny nový raper, ktorý mal napríklad tento rok väčší predaj ako ty, ale ty môžeš povedať, že o.k., ale uvidíme, kde budeš o desať rokov! Starší raperi mi dávajú silu. V Amerike majú najväčší úspech raperi po tridsiatke, lebo zažili toho veľa, tak to pre iných môže byť zaujímavé. Mladí hovoria blbosti. Rapujú o ’lovoch’, jak si parádne žijú, ale pritom bývajú doma u mamy. Sú to vystrašení chlapci, ktorí si myslia, že sú veľkí páni.“
Kontrafakt hral zopár koncertov so živou kapelou. Ako to vzniklo?
„Chcel som ukázať, že rap nie je zaseknutý sampel s podmazom. Hip-hop je rovnocenná hudba, ktorá sa dá porovnať s hocijakou inou.“
Budete v tom pokračovať?
„Budem robiť to, čo mi hovorí srdce. Ale mám rád živé nástroje, aj elektronickú hudbu. Chcem fanúšikov stále zabíjať niečím novým, progresívnym. Pozerám sa na veci triezvo a chcem byť najlepší. Veľmi rád mám, keď príde niekto a robí to lepšie. Nie som typický Slovák, ktorý na ňom hneď začne hľadať chyby, ale hovorím si, že počkaj za pol roka, keď vyjdem ja. Som súťaživý, posúva ma aj to, keď ma niekto preští. Snažím sa z neho zobrať to najlepšie.“
Rád provokujete. Na obale posledného albumu je dosť nevkusná fotka s holým zadkom. Nie je tá kontroverznosť občas už trochu nasilu?
„Niekto sa zasmeje, iný pobúri a ďalší zas povie, že som trápny. Ale trápny by som bol, keby to bolo len o obale. Album predáva obsah.“
Zobrali by ste späť slová , keď ste to prepískli?
„Samozrejme, dnes by som veľa vecí inak urobil, ale vtedy som mal také emócie, a tak som to urobil. Za všetkými skladbami si dodnes stojím. Všetko sa dá zmeniť, ale keď je to vonku, už sa k tomu nevraciam.“
Pýtam sa preto, že okrem Ivan Táslera ste v minulosti zaútočili aj na nášho redakčného kolegu Tomáša Prokopčáka.
„Lebo som cítil, že je zapredsudkovaný.“
Ale je to v poriadku, keď nadávate jeho mame?
„Vtedy som cítil, že musím zájsť za hranice, že som musel uraziť jeho matku. Je to dosť veľká urážka, ale on urazil mňa, keď napísal, že môj album je úplné hovno. Spochybnil moju robotu. Cítil som z neho, že so mnou bojuje a mal zlý pohľad na moju hudbu. Zavádzal ľudí. Povedal som si, že ho strašne urazím. Dnes už to neriešim, nefakujem novinárom, lebo viem, že nič nezmôžu. Keď máte talent a ste dobrý, médiá nič nezmôžu. Mne keby niekto nadával na mamu, asi by som ho zabil, ale on by to neurobil. Viem, komu mám nadávať na mamu a komu nie.“
Je to z vašej strany kalkul. Asi by ste nenadávali mame nejakého mafiána.
„Pretože viem, že mám pred ním rešpekt. Pred tým novinárom nemám rešpekt.“
