Aforizmus je lákavá forma výpovede, no úspešná iba u toho spisovateľa, ktorý dokáže pretlak svojej myšlienky vyjadriť stručne, vtipne a úderne. Slovné žonglérstvo nestačí, potrebná je aj elegancia ducha, dodávajúca aforizmu určitú dôstojnosť aj tam, kde sa hovorí o veciach nízkych, hodnotovo pochybných.
O tom vedia svoje i naši aforisti, hoci, či práve preto, že sa im nie vždy podarí presvedčiť čitateľa, že sú vládcami nad aforizovaným materiálom. Mám na mysli najmä Tomáša Janovica, Milana Lechana a Petra Gregora, našich vytrvalcov v tomto žánri, ktorým dráždia, provokujú i rozosmievajú už dlhé roky.
Najnovšie to robí Peter Gregor útlou zbierkou aforizmov Idiotár (Pectus, Košice 2008), kde sa prezentuje v podobe známej už z jeho predošlej tvorby. Totiž ako večný bohém, ktorý píše tak ako žije, či žije tak ako píše a ktorý každým svojím dielom spochybňuje vlastnú existenciu, pričom hojne využíva aforistické vyjadrenia.
Hoci Idiotár nemožno deliť do tematických alebo motivických okruhov, znovu tu markantne vystupuje autorova postava. Zrkadlo, ktoré si nastavil, je viac než nemilosrdné: krutý, až sebabičujúci, flagelantný postoj, obraz muža, ktorý sa nie bez irónie nazýva profesionálnym pijanom a konštatuje, že „piť možno začať hocikedy, prestať, len keď sa ti to podarí“.
Gregor sa v takomto sebaobraze síce nekochá, ale nemá k nemu ani kritický postoj, naopak, často mu poslúži ako vlastná karikatúra, v ktorej potom niektoré medziľudské vzťahy nadobúdajú neprirodzenú a pre druhú stranu neprijateľnú podobu. Ak Gregor na jednej strane svoj autoportrét zosmiešňuje, na druhej mu pripisuje črty výnimočnej osobnosti, čo zasa, samozrejme, treba chápať ako hyperbolu.
Gregor vo svojich aforizmoch nezapára veľmi do politiky, sú to skôr náhodné jazykové cvičenia („Vyzývam a zároveň prosím našich najvyšších predstaviteľov, aby už nezvyšovali životnú úroveň, lebo pre mnohých je nedosiahnuteľná už teraz“).
Väčšina jeho kritických šľahov sa týka odvekých vlastností človeka - hlúposti, egoizmu, nedostatku charakteru. Alebo vzťahu medzi mužom a ženou. Alebo tzv. večných právd, ktoré rád vyvracia („Čo môžeš urobiť dnes, odlož na zajtra. Zajtra to už možno vôbec netreba urobiť“).
Gregor niekde svoj nápad až príliš naťahuje a rozvádza, takže podstata sa oslabuje (napríklad text o vlastných deťoch alebo o tom, čo všetko musel v živote urobiť), niekde mu jednoducho chýba originálna myšlienka („Býva počasie, keď sa čerti ženia, a režimy, keď sa kurvy vydávajú za čestné, poctivé devy“). Teda nie všetky texty v Gregorovej knihe Idiotár sú aforizmy, niektoré dokonca nie sú ani fóry.
Autor: Jozef Bžoch (Autor je literárny kritik.)
