Clint Eastwood má sklon zanovito a perfekcionalisticky nakrúcať filmy nie podľa aktuálnych trendov šoubiznisu, ale tak, aby bol verný sebe. Aj drámou Výmena dokazuje, že je síce aj excelentný remeselník, ale predovšetkým osobitý umelec. A pritom námet priam volá po forme masami milovaného akčného trileru – s prvkami psychológie, fantázie i hororu.
Evokuje boľševikov
V roku 1928 mesto Los Angeles terorizuje najnebezpečnejšia forma organizovaného zločinu: vlastná polícia. Keď osamelej pracujúcej matke Christine Collins (Angelina Jolie) zmizne syn, policajti v úsilí zlepšiť si imidž jej slávnostne vrátia úplne cudzieho chlapca. Nešťastná žena začína boj proti veterným mlynom (takmer) totálnej moci.
Príbeh je sumárom všemožných drám jednotlivca vystaveného totalite, Kafkovým Procesom počínajúc, cez Orwellov román 1984, Keseyho a Formanov Prelet ponad kukučie hniezdo až po Brazil Terryho Gilliama. Priam mrazivo evokuje vyčíňanie boľševických premývačov mozgov, keď sa na príkaz zhora biele razom menilo na čierne. Nestačí slovo matky, zbytočné sú svedectvá, predajní lekári polícii potvrdia, že chlapec je „pravý“ a rebelujúca matka skončí v psychiatrickej liečebni.
Až náhodné odhalenie série desivých vrážd detí, známej ako prípad Wineville Chicken Murders, prinúti políciu zmeniť názor a ustúpiť. I to len vďaka vplyvnému reverendovi Brieglebovi (John Malkovich), ktorý na kritike polície založil vlastnú politickú kariéru.
TRAILER K FILMU
Nevnucuje sa
Clint Eastwood sa ako koproducent, režisér i autor hudby odvážne rozhodol dať príbehu tvar i náladu smutnej, nostalgickej, melancholickej (melo)drámy. Jeho filmová reč je čistá, jednoduchá, klasická. Nešokuje ani nemanipuluje strihom, štylizáciou, bizarnými figúrkami či bláznivým tempom. Vychutnáva si a necháva nás vychutnávať každý pohyb, slovo, vrstvu, tón.
Obraz Los Angeles spred 80 rokov je veľmi sugestívny. Ladí s tým, ako Angelina Jolie buduje charakter nešťastnej matky. Silná, netuctová žena je zoči-voči policajnej brutalite šokovaná, bezbranná, submisívna. Len postupne, vďaka duševnému i telesnému utrpeniu, dozrieva, stáva sa silnou a rozhodnou. No film nestavia na piedestál herectvo, využíva ho citlivo a funkčne ako rovnocenný prvok filmovej reči.
Celá Výmena sa nijako nevnucuje. Naopak – čaká, že divák sám príde za ňou a prijme ju takú, aká je. Stojí vysoko nad akoukoľvek módou. Skvelé, že ešte vznikajú aj takéto filmy!
