Stoka sa v budove bývalej Cvernovky pomaly udomácňuje. Hrá a nevie, čo ju čaká.
BRATISLAVA. Kedysi v deväťdesiatych rokoch, keď ešte budova Stoky na Pribinovej ulici stála, navštívil ju, vlastne už krátko pred smrťou, aj spisovateľ Rudo Sloboda.
Dnes je stará Stoka pochovaná. Tá nová sa možno rodí, možno nie. V každom prípade, je tu nová hra pod starou hlavičkou, ktorú Blaho Uhlár venoval práve Rudovi Slobodovi. Podobenstvo nachádza režisér v zámere tvoriť bez estetizovania, vedieť sa mu vyhnúť.
Život v stave rušenia
Priestor pre túto predstavu začala spĺňať Uhlárovi vlani bývalá bratislavská Cvernovka. Donedávna hrozil plán zbúrať továreň v dohľadnom čase, no ako hovorí režisér, svetová finančná kríza spôsobila, že miliardári si upravili plány. A to mu teraz vlastne vyhovuje. Takzvaný stav rušenia, ako ho pomenovala aj profesorka divadelnej vedy Soňa Šimková, však pretrváva. A tak sa opäť vynára genius loci, ktorý ukazuje, čo sa s kultúrou deje.
Blaho Uhlár opäť pracuje. S vedomím, že dlhodobé kultúrne plány sa u nás robiť nedajú.
Po vlaňajších inscenáciách v Cvernovke dávajú nový dôraz režisérovej práci dve herečky, ktoré do novej inscenácie obsadil. S Henrietou Hanzalíkovou spolupracuje už niekoľko rokov, Erika Lásková dokonca patrí medzi zakladateľov voľakedajšej Stoky. Otázka ich ďalšej spolupráce a práce s novými ľuďmi sa odvíja od pracovnej vyťaženosti protagonistov mimo divadla aj od režisérových ambícií.
S otáznikom na pleciach
Po krachu experimentu Stoka, ktorý nastal po mnohých neúspešných pokusoch zachrániť divadlo pred „štátnou mafiou“, je to dnes opäť štát, ktorý podmieňuje Uhlárovu možnosť žiť divadlom. Štúdio, ktoré v Cvernovke v rámci možností zariadil, je platené len zo štátnych dotácií. Bez nich by sa dnes režisér pochopiteľne nezaobišiel. Pracuje vlastne opäť s vedomím, že žiadne dlhodobé kultúrne plány sa tu robiť nedajú, a na pleciach s ťarchou otáznika, ako dnes v tomto štáte funguje kultúra v kríze, ktorej sa bojí celý svet. Ak je, tak nielen finančná.
Otcovia a deti
Stoka si už krízy v minulosti užila dosť. A vyústilo to do rozpadu súboru. Chvalabohu, jej životaschopné gro dnes funguje pod hlavičkou SkRAT v A 4 Nultom priestore. Súbor sa však doteraz musí presviedčať o nepriazni vrchnosti a ničivej sile genia loci. Pritom má za sebou kopu jedinečných inscenácií, ktoré by ho už konečne mohli zbaviť nálepky akéhosi pankharta štátnej kultúry.
A ešte späť k „otcovi“ odrastených detí. Ako zakladateľ súboru Stoka a hlavný predstaviteľ metódy kolektívnej tvorby aj v jej elementárnej podobe sa Blaho Uhlár stále ukazuje ako produktívny. Ľudia sa k nemu hlásia. Ak jeho tvorivý prístup aj naďalej tkvie v schopnosti človeka dostať zo seba zásadný životný pocit, zostáva garantom autentického divadla.
Na otázky o fungovaní Stoky odpovedá režisér BLAHO UHLÁR.
Kedy je naplánovaná ďalšia repríza v Cvernovke?
„Jedna bude 24. januára, na február zatiaľ neviem. Je to pre pracovné povinnosti herečiek.“
Nevyháňajú vás odtiaľ?
„Zatiaľ nie. Veď aj keď sa mala búrať stará Stoka, bola to otázka rokov.“
Takže ďalej budete robiť?
„Budem sa snažiť. Ak priestor uplatím. Teraz to závisí len od dotácií. Zatiaľ som to nejako zvládal. Keď ich nedostanem, asi to budem musieť zložiť.“
Chcete priestor zveľadiť?
„Dá sa to len v rámci možností, ktoré mi poskytujú štátne peniaze. Väčšie investície si nemôžem dovoliť nielen preto, že sú väčšie, ale neviem, čo by som robil s materiálom, keď to skrachuje.“
A čo súkromní sponzori?
„Dá sa povedať, že ako hľadač peňazí som skrachoval.“
Sú v Stoke noví ľudia?
„Nejakí sa objavili.“
Ako ich hľadáte?
„Cez náhodné známosti. Neodhalím herca na konkurze. Potrebujem dlhší čas.“
Stále platí, že chcete mať silné divadlo bez dotácií?
„Nuž, rád by som, ale podľa mojich skúseností je to vylúčené. No ak by som dokázal hoci aj to 40–miestne hľadisko denne naplniť divákmi, tak by to asi šlo.“
Čo vaše abstinovanie?
„Nedá sa povedať ani to, že teraz som schopný urobiť viac, ani to, že by bola slabšia inšpirácia. Ale viac času na prácu iste mám.
