BRUSEL, BRATISLAVA. Zvyčajne prejdú zamestnanci a úradníci halou Rady Európskej únie v Bruseli bez povšimnutia. Medzi vstupnou kontrolou a cestou ku kancelárii dopíjajú rannú kávu či dojedajú croissant. Už niekoľko dní vyzerá ranný stereotyp inak. Zmenila ho obria európska plastika, ktorá odvážne bojuje so stereotypmi členských krajín únie.
Slováci postávajú pod niekoľkotonovou modrou mozaikou 27 členských krajín únie trochu bezradne. Mapa Slovenska je na nej zabalená v bielom papieri a omotaná povrazom vo farbách maďarskej trikolóry. Česká strana tvrdí, že je to zabalený „uherák“, teda maďarská saláma.
Do Budapešti cez žalúdok
Stereotypy Davida Černého
Niektorí sa pousmejú, že láska ide cez žalúdok, takže slovensko-maďarské vzťahy nie sú až také zlé, akoby si v Bruseli mysleli. Vysvetlenie nenájdete ani v oficiálnej brožúrke, v ktorej je ku každej krajine krátke vysvetlenie. Na stránke Slovenska je iba: autor text nedodal.
Mnohí Slováci, ktorí v Bruseli pracujú, ešte české dielo nevideli. Mozaiku s názvom Entropa slávnostne sprístupnili v pondelok. Naši europoslanci zasadajú tento týždeň v Štrasburgu a slovenský eurokomisár Ján Figeľ lieta medzi Bratislavou, Prahou a Štrasburgom.
„Ani ja som ešte osobne výstavu nenavštívil, ale počul som, že v prípade Slovenska tam došlo k istým nezrovnalostiam, čo sa týka trikolóry. Umelci si zrejme pomýlili číslo domu,“ smeje sa Attila Lancz, asistent europoslanca SMK Arpáda Duku-Zolyomiho.
V rozpakoch sú aj tí, čo už českú mozaiku videli osobne. Niektorí sa zasmejú, iní pohoršene zrýchlia krok.
Negatívne reakcie od začiatku
Už krátko po slávnostnom otvorení prichádzajú českému predsedníctvu negatívne reakcie. Diaľnice, ktoré zobrazujú Nemecko ako automobilovú krajinu, už niektorým pripomínajú svastiku a nadšení nemusia byť ani Poliaci.
Silno katolícku krajinu zosobňujú štyria kňazi, ktorí vztyčujú dúhovú vlajku. Má to byť skrytá kritika prezidenta Lecha Kaczynského a jeho názorov na homosexuálov.
O zobrazení Talianska zasa brožúrka uvádza, že krajina sa „javí ako autoerotický systém senzačného divadla, ktorého vyvrcholenie je v nedohľadne“.
Bulhari už zaslali do Prahy protestnú nótu proti vyobrazeniu ich krajiny ako navzájom prepojených tureckých záchodov, ktoré majú pomôcť „uľaviť si od biedy bulharského materiálneho i duchovného života“.
Slovenskí politici sú chladní
Slovenských politikov zatiaľ necháva plastika chladnými. „Ide o umelecké dielo, ktoré SNS nemá záujem komentovať,“ odpísala v mene predsedu Jána Slotu tlačová tajomníčka strany Jana Benková. Podobne reagoval aj Smer, jeho predstavitelia sa vraj teraz venujú takmer výlučne plynovej kríze.
Člen zahraničného výboru parlamentu Alexander Slafkovský z SDKÚ nemá s plastikou problém. „Je to primerané, najmä z pohľadu toho, čo dokážeme stvárať pri zemepisných názvoch v učebniciach v materinskej reči našich plnoprávnych občanov.“
Slafkovský hovorí, že je to v štýle českého motta „my to Evropě osladíme“, čiže Česi vyťahujú „na svetlo božie to, čo sa snažíme zamiesť pod koberec“.
Česi sa chceli predviesť ako národ, ktorý má zmysel pre humor a nenávidí cenzúru. „Schvaľovali sme bielu mapu, povedali sme si, že nebudeme nič cenzurovať. V každom prípade je to výraz slobody,“ povedal pre ČTK vicepremiér Alexandr Vondra.
Slovensko bude na vernisáži plastiky v Bruseli zastupovať Viktor Frešo, hoci autorom diela je Boris Špernoga. Vlastne ani on nie, ale David Černý. Asi.
Kým väčšina krajín Európskej únie márne pátra po svojich umelcoch, ktorí sa (aspoň podľa katalógu) zúčastnili na projekte českého výtvarníka Davida Černého, Slovensko má svojho reprezentanta na zajtrajšej vernisáži istého.
Borisa Špernogu síce nikto nepozná, ani kurátori výstav, na ktorých sa údajne zúčastnil, dokonca ani vysokoškolskí profesori, ktorí ho mali učiť, no jeho dielo je už teraz populárne. A autor je už dnes na ceste do Bruselu.
Pátranie po Špernogovi nebolo jednoduché, hoci veľmi rýchlo bolo zrejmé,
že ide o mystifikáciu. David Černý pre istotu telefón včera nedvíhal a na esemesky nereagoval, čomu sa po rozporných reakciách z jednotlivých krajín ani nemožno čudovať.
Šok nad tým, že asi on (a nie 27 umelcov z jednotlivých krajín únie) je autorom všetkých diel, postihol mnohých.
Černý musel pre svoju do poslednej chvíle utajovanú myšlienku vytvoriť aj fiktívne portfóliá ostatných „autorov“. To slovenské, Špernogovo, sa až nápadne podobá na Viktora Freša, a túto horúcu stopu podporoval aj Frešov vrúcny vzťah k podobným mystifikáciám.
„Nič o tom neviem,“ boli jeho prvé včerajšie slová pre SME, a každá iná odpoveď by bola prekvapujúca. Ale prisľúbil, že zavolá Černému a zistí, čo sa vlastne deje.
„Idem do Bruselu,“ ozval sa o chvíľu, „a na vernisáži sa zahrám na Borisa Špernogu, ktorého vymyslel David.“ Naďalej však dôsledne trval na tom, že s inkriminovanou maďarskou salámou nemá nič spoločné.
„Oslovili ma už dávnejšie,“ pripustil však, že predsa len o niečom vedel, „no potom sa to nejako zamotalo a všetko stíchlo.“ Že by sa nakoniec
aj Frešo stal súčasťou grandióznej celoeurópskej mystifikácie?
V každom prípade dnes letí do Bruselu. Českým vládnym špeciálom. Špernogovi by sa to iste tiež páčilo.
