Paranoid Park boduje v rebríčkoch o najlepší film roku 2008.
Otupení skejťáci, zmaľované bábiky, medzi nimi prázdno. Generácia, čo dostala meno grunge. Gus Van Sant o nej nakrúca často, až sa zdá, že má na filmy o mládeži patent. Do kože vrahov a obetí streľby v americkej škole sa vcítil v snímke Slon. Mládežnícky idol, ktorým bol spevák Kurt Cobain, zase portrétoval v Posledných dňoch. Paranoid Park je film podobný – ale nie celkom.
Jednej letnej noci
Od toho, aby moralizoval, má Gus Van Sant ďaleko, ale pravdou je jedno: tínedžeri v jeho filmoch bývajú sterilní. Akoby ani nemali myšlienky. Otrasený hrdina Paranoid Parku Alex už myšlienky má, aj keď presne nevieme aké. Do školy chodí, s rodičmi sa rozpráva, s priateľkou zabáva. Duchom je však inde. To, čo sa mu stalo jednej letnej noci, by chcel vytesniť. Keby to šlo. Predtým, než sa TO stalo, bolo všetko inak. Životom plával s bezvýraznou tvárou. Bavil ho jedine skateboard. Jazdiť na Paranoid Parku, pololegálnej dráhe, kde to žije aj v noci, to by bol hardcore! Či na to má, si nebol istý, ale kamarát ho vysmial: „Na Paranoid Park nie je pripravený nikto!“
Raz sa tam vybral a to, čo zažije, ho zmenilo. „Možno sú aj iné veci. Mimo normálneho života, učiteľov a rozchodov s priateľkou, na inej úrovni vnímania,“ vraví Alex novej kamarátke. Namiesto hamburgeru si objedná pohár čistej vody a o traume skúsi napísať. Tak vyzerá jeho terapia.
TRAILER K FILMU
Meditácia na skejte
Na Paranoid Park nemôže byť pripravený nikto, to platí o celom filme. Detektívnu líniu príbeh má, skutočné tajomstvo je však inde. Ak by dnes žil Dostojevskij, možno by nepísal romány, ale nakrútil snímku, podobnú tejto.
S obrazom Gus Van Sant experimentuje, akoby film vynašli len včera. Podobne to robí s rozprávaním. Ako si všimol kritik denníku San Francisco Chronicle, snímka pripomína jazdu na skateboarde aj formou: „Ubieha v čase dozadu aj dopredu, vznáša sa vysoko nad zemou, znovu a znovu sa krúti okolo svojej osi a potom sa zavinie do ticha“. Scenár pritom vychádza z knihy Blakea Nelsona, v ktorom je príbeh rozprávaný priamočiaro.
Tak ako s obrazom narába Gus Van Sant aj s hudbou. Ak treba zachytiť pohyb vedomia, hodí sa mu všetko: šláger z päťdesiatych rokov, elektronický ambient aj folk. Paranoid Park je ako meditácia v kulisách veľkomesta a chvíľami pripomína videoart.
Jednou nohou v Hollywoode
Netradičný bol aj komparz. Anjelskú tváričku Gabeho Nevinsa, ktorý hrá Axela, Van Sant našiel na internete, medzi užívateľmi MySpace. Opačným prípadom bola jeho filmová priateľka Jennifer, ktorú hrá známa tínedžerská hviezda. Mlčanlivý skejťák a nedospelá modelka, to je kombinácia, čo zabrala.
Jednou nohou v nezávislom filme, druhou v Hollywoode, takých filmárov ako Gus Van Sant je málo. Paranoid Park mu zaplatili Francúzi a predminulý rok si zaň odniesol Výročnú cenu v Cannes. Kritici ho zaraďujú medzi najlepšie filmy roku 2008, aj keď vznikol o rok skôr. Medzičasom už jeho novinku Milk cestuje po svete – snáď sa čoskoro dostane aj k nám.
Recenzia / film
Paranoid Park
Francúzsko / USA 2007
85 min
Scenár a réžia: Gus Van Sant. Námet: Blake Nelson. Kamera: Christopher Doyle, Rai Kathy Li
Hrajú: Gabe Nevins, Dan Liu, Taylor Momsen , Jake Miller, Lauren McKinney, Winfield Jackson a ďalší
Premiéra v SR: dnes
