Predstavenie Havlovej Žobráckej opery v brnianskom Ha-Divadle sa začína projekciou: na filmovom plátne sa pred javiskom premietajú informatívne titulky o svetovej premiére – a vďaka Štátnej bezpečnosti zároveň aj derniére – v novembri 1975 v prenajatej miestnosti hostinca U Čelikovských neďaleko Prahy.
Historické snímky publika i účinkujúcich sa zachovali vďaka fotografovi Bohdanovi Holomíčkovi. A tak na plátne dnes vidíme vtedajšie „prominentné“ disidentské publikum v hľadisku: Jana Grossmana, Vlastu Chramostovú, Josefa Topola, Pavla Landovského, Otomara Krejču, Jaroslava Vostrého, Jana Třísku, Zdeňka Urbánka, Ludvíka Vaculíka a samozrejme aj utajeného autora Václava Havla a mnohých ďalších do anonymity zahnaných umelcov. Na javisku stoja ochotníci – bývalí „kulisáci“ z pražského Divadla Na zábradlí aj ich bývalý šéf javiskovej techniky, v ten večer však režisér – Andrej Krob.
No, bola to v tých normalizačných rokoch udalosť nevídaná a neslýchaná, ktorá sa, samozrejme skončila výsluchmi na polícii v neslávnej pražskej Bartolomějskej ulici a pokračovala perzekúciou ochotníckych hercov aj divákov. Dialo sa tak celkom zákonite v časoch, keď – ako povedal Werich, citovaný v predstavení – „se na všechno stálo a za všechno sedělo“.
Medzi divákmi
Ha-Divadlo v Brne uviedlo hru minulý týždeň opäť, tentoraz pravda s hercami profesionálnymi. Režisérom bol ten istý muž čo kedysi: Andrej Krob, ktorý sa však po novembri 1989 stal jedným z najvýznamnejších českých divadelníkov. A v divadle sa svižne pohyboval starší pán s fotoaparátom v ruke a opäť „zúrivo cvakal“ dianie na javisku i v hľadisku. Áno, bol to ten istý Bohdan Holomíček ako v roku 1975. Eštebákov vidieť nebolo. Nie je však vylúčené, že podaktorí sa zo sentimentality medzi divákov zamiešali. Bývalého generála Lorenca som však tentoraz v divadle nezaregistroval.
Keď sa historický dokumentárny exkurz skončil a premietacie plátno zmizlo v divadelnom nebi, začal sa Havlov príbeh inšpirovaný anglickou opernou paródiou „The Beggar's Opera“ z počiatku 18. storočia od Johna Gaya. Ten si vzal na paškál vtedajšiu korupciu, úplatné súdnictvo a prepojenie londýnskeho podsvetia s políciou i vrcholovou politikou za vlády sira Roberta Walpola. Teda hra, ktorá o dvesto rokov neskôr inšpirovala Bertolta Brechta a skladateľa Kurta Weilla k napísaniu slávnej Opery za tri groše.
Potlesk za táraniny
Havlova Žobrácka opera však za Husáka šokovala najmä „mezalianciou“ politiky s políciou (preto aj tá razantná reakcia „normalizačného“ režimu). Dnes púta väčšmi prepojením politiky s podnikateľskou mafiou. Napokon k nej u nás „prestúpil“ aj nejeden bývalý generál, všakáno.
Takže zrejme nebude náhoda, že v dnešnej Krobovej inscenácii dominuje herec pôvodom z Bratislavy Ján Sedal v úlohe šéfa zlodejskej organizácie Macheatha. S pôvabom a rozšafným šarmom sa „udomácnil“v úlohe vypĺznutého seladóna a prefíkaného demagóga, ktorému – len čo začne sladkobôľne prednášať svoje neuchopiteľné prejavy – prisunú jeho verní rečnícku tribúnu a on spustí sofistikované profesionálne táraniny doslova na parlamentnej úrovni.
Keď skončí, dostane zaslúžený potlesk. Však to, milí čitatelia a diváci, dôverne poznáte.
Recenzia/divadlo
Václav Havel: Žebrácka opera
Réžia: Andrej Krob
scéna a kostýmy: Jan Dušek
hudba: Mario Buzzi
Premiéra v Ha-divadle v Brne 11.januára 2009
Autor: Martin Porubjak (Autor je divadelný režisér a dramaturg)
