Počúvať ho, to bol zážitok. Nie je iba scenáristom, Buňuelove a Formanove filmy sú len časť jeho roboty. Carriere je krásnym typom obdivovateľa ľudstva – hľadá múdrosť v jeho tradičných príbehoch a anekdotách, zbiera ich a komentuje. A sám píše. Skáčem po tom všetkom, a na začiatok roka mi v rukách zostala knižka Čarodejník Šimon.
Je to príbeh z krásnych čias, keď ľudia ešte nevedeli, a museli len veriť alebo neveriť. Šimon skúšal strhnúť davy svojou vlastnou predstavou o svete. Aj sa mu to darilo, žiaľ, vzápätí sa v jeho regióne zjavil aj Ježiš.
Mám rada variácie biblického príbehu, aj tento ma strhol. Úplne som pri čítaní zabudla, aký názor na vieru a náboženstvo Carriere má. Rozprávanie o Šimonovi a Ježišovi ukončil pozoruhodnou interpretáciou.
Zaujímavé. Keď Carriere argumentuje, nikdy nenapáda chránené územie toho druhého. Otvára však veľkú škáru, cez ktorú možno pohodlne dovidieť ďalej.