NEKROLÓGY / LITERATÚRA

Milan Rúfus: Poctivý murár slov

Kedysi sa vravelo, že básnici sú svedomím národa. Od istého času sa toto slovné spojenie stalo pasé, no ak by dnes niekto takýmto svedomím bol, stal by sa ním Milan Rúfus. Hovoril, že nič vo svojom živote neľutuje, pretože aj strata je súčasťou daru byti

(Zdroj: TASR)

Kedysi sa vravelo, že básnici sú svedomím národa. Od istého času sa toto slovné spojenie stalo historicky pasé, no ak by dnes niekto takýmto svedomím bol, stal by sa ním Milan Rúfus. Tvrdohlavo opakoval svoje pravdy, aj keď neboli v móde. Hovoril, že nič vo svojom živote neľutuje, pretože aj strata je súčasťou daru bytia a za ten dar sa treba poďakovať.

*10. 12. 1928 - †11. 1. 2009


1956 – debutoval zbierkou Až dozrieme.
1990 – vyšla mu zbierka pre deti Modlitbičky.
1991 – prvýkrát bol Rúfus nominovaný na Nobelovu cenu, odvtedy sa nominácia opakovala každý rok.
1998 – začínajú vychádzať preklady jeho diel v zahraničí.
2008 – vyšla posledná kniha pre deti Anjeličku, môj strážničku.



Stretnúť sa v posledných rokoch s Rúfusom bolo vcelku náročné. Posledné roky chodil do spoločnosti len výnimočne, napríklad, keď si do bratislavského Klubu spisovateľov prišiel vypočuť ódy a chválospevy na svoje ostatné knihy.

So svetom v jeho mene zvyčajne komunikovala básnikova manželka Magda. Aj keď sme Rúfusa dávnejšie s kolegyňou Svetlanou Kolesárovou požiadali o rozhovor, museli sme vlastne navštíviť jeho manželku a odovzdať jej (v dvadsiatom prvom storočí) na papieri napísané otázky. A na tie sme, relatívne rýchlo, dostali vycibrené odpovede - tak ako to Rúfus vedel, s dôrazom na každé jedno slovíčko.

Otesávanie slov na ich podstatu, bolo vlastne jednou z vecí, ktoré tvorbu Milana Rúfusa charakterizovali. Slová museli držať pokope, možno aj preto, že jeho otec bol murárom. Napokon, dom, v ktorom v Bratislave s manželkou žili, si postavil sám aj s pomocou bližších i vzdialenejších priateľov. Vraj by bola hanba, keby to urobil ktosi iný.

Učiteľ - básnik

Milan Rúfus vyštudoval kombináciu slovenčina - dejepis na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a ostal tu učiť, až kým neodišiel do dôchodku. Žiaci, ktorí básnika zažili ako učiteľa, spomínajú na príjemného človeka, ktorý bol pre svoju prácu nielen zapálený, ale najmä vedel podať vedomosti ďalej. Vedomosti, na ktoré sa dokázal pozerať z oboch strán - ako teoretik či esejista, ale najmä ako tvoriaci básnik. Debutoval totiž už v roku 1944, keď svoje prvé verše uverejnil v časopise.

Na svoju prvú báseň si pamätá, aj keď ju nikdy neuverejnil. „Prváčik porubskej elementárky sedel v zime na teplom kozube a smolil veršík o zime. Zrejme som napodoboval nejakú básničku zo šlabikára. Lenže medzi tou bez viny prvou a medzi prvou skutočnou básňou utieklo korytom Váhu veľa, veľa vody,“ spomínal v rozhovore pre SME.

Recept na báseň, pánboh zaplať, neexistuje. Inak by sa básničky varili či piekli ako podľa kuchárskej knihy Terézie Vansovej.

Zlomom sa však stal rok 1956. Aj keď to neboli jeho prvé „verše“ (tie najstaršie, Chlapec/Chlapec maľuje dúhu, však pre cenzúru vyšli až v roku 1966 či 1974), svojím debutom Až dozrieme, ktorým o tri roky predbehol Válkove Dotyky, priniesol do slovenskej poézie čosi, čo v nej od konca druhej svetovej vojny chýbalo. Do istej miery to bolo spiatočníctvo, ktoré však v povinnom schematizme doby pôsobilo ako oživenie strnulej povinnej básnickej jazdy.

Rúfus akoby do poézie znovu vniesol pochybnosti - a nielen do poézie, ale i do hodnotenia vlastného života. Podľa niektorých kritikov ho totiž v neskoršom veku sprevádzali i v samotnom písaní poézie, a od deväťdesiatych rokov minulého storočia sa akoby permanentne lúčil.

Básnik ľudu

Napriek tomu si ho, či možno práve preto, obľúbili najmä čitatelia, ktorí by inak po básnickej knižke nesiahli. Príbeh autora a príbeh diela sú dve navzájom nesúvisiace veci, v prípade Rúfusa to však bol stále ten istý príbeh. Rúfus s manželkou vychovávali mentálne postihnutú dcéru Zuzanku. Vrúcnemu vzťahu s ňou venoval nejednu báseň, napokon ona sa najmä v poslednom období stala jeho básnickým a životným prekliatím i múzou.

Rúfus však mal vždy blízko k básnikovi jednej témy a táto tendencia sa na sklonku jeho života ešte vyhrotila. Svojím typickým mlčaním medzi riadkami veršov dokázal túto tému, tak všeobecne nazvanú ľudský údel na tomto svete, cibriť až k jej prapodstate.

Na Rúfusa sa človek mohol spoľahnúť. Vedeli ste, čo od neho ako čitateľ dostanete. Slovami Jána Zambora: „Rúfus nebol nikdy ľahkoverným básnikom, ktorý by naletel novým pravdám a potom to musel korigovať.“

Ocenená tvroba

Na sklonku života táto jeho cesta začala mať ohlas aj v zahraničí. Kým komunistická mašinéria sa tvárila, že básnik Rúfus vlastne ani nejestvuje, ale potichu ho tolerovala - a keď sa inak nedalo, udelila mu aj nejakú tu cenu, po revolúcii sa jeho dielo začalo prekladať. Napríklad do španielčiny, nemčiny, ale napríklad i do čínštiny. Akoby Rúfus a jeho priatelia chceli dobehnúť zameškané. A až ľudovou tradíciou sa stalo jeho nominovanie na Nobelovu cenu za literatúru.

Milan Rúfus nebol jednoduchý - ani ako človek, ani ako básnik. Možno špekulovať, či dnes ešte treba básnikov ako morálne autority a rôzne inštitúcie svedomia. Milan Rúfus však jednoznačne bol veľkým slovenským básnikom.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  4. Už aj seniori presadajú do SUV
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  6. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  7. Bratislava gets a new public space and park
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 5 738
  2. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 3 542
  3. Ako sme jazdili v socializme 2 606
  4. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 2 231
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 688
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 364
  7. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 173
  8. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 122
  9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 771
  10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 711

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Ako šperk, ktorý vyhrával vojny, prehráva boj s časom

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

EKONOMIKA

Slovák vytvoril nový dizajn pre TANAP, majú oň záujem

Baví ho, keď sa môže podieľať propagácii Slovenska.

BRATISLAVA

Bratislava porastie do výšky, budovy zmenia panorámu

V Bratislave rýchlym tempom pribúdajú výškové budovy.

Neprehliadnite tiež

Nové Káčerovo lahodí oku. Pravé dobrodružstvo však neukázalo

Animované seriály za tridsať rokov vyrástli. Musia si to uvedomiť aj disneyovky.

Organizátor Grapu: Zvažovali sme evakuáciu festivalu

Piešťanský festival potrápilo najmä počasie, návštevníci mu vyčítali hygienu a zvuk.