NEKROLÓGY / LITERATÚRA

Milan Rúfus: Poctivý murár slov

Kedysi sa vravelo, že básnici sú svedomím národa. Od istého času sa toto slovné spojenie stalo pasé, no ak by dnes niekto takýmto svedomím bol, stal by sa ním Milan Rúfus. Hovoril, že nič vo svojom živote neľutuje, pretože aj strata je súčasťou daru byti

(Zdroj: TASR)

Kedysi sa vravelo, že básnici sú svedomím národa. Od istého času sa toto slovné spojenie stalo historicky pasé, no ak by dnes niekto takýmto svedomím bol, stal by sa ním Milan Rúfus. Tvrdohlavo opakoval svoje pravdy, aj keď neboli v móde. Hovoril, že nič vo svojom živote neľutuje, pretože aj strata je súčasťou daru bytia a za ten dar sa treba poďakovať.

*10. 12. 1928 - †11. 1. 2009


1956 – debutoval zbierkou Až dozrieme.
1990 – vyšla mu zbierka pre deti Modlitbičky.
1991 – prvýkrát bol Rúfus nominovaný na Nobelovu cenu, odvtedy sa nominácia opakovala každý rok.
1998 – začínajú vychádzať preklady jeho diel v zahraničí.
2008 – vyšla posledná kniha pre deti Anjeličku, môj strážničku.



Stretnúť sa v posledných rokoch s Rúfusom bolo vcelku náročné. Posledné roky chodil do spoločnosti len výnimočne, napríklad, keď si do bratislavského Klubu spisovateľov prišiel vypočuť ódy a chválospevy na svoje ostatné knihy.

So svetom v jeho mene zvyčajne komunikovala básnikova manželka Magda. Aj keď sme Rúfusa dávnejšie s kolegyňou Svetlanou Kolesárovou požiadali o rozhovor, museli sme vlastne navštíviť jeho manželku a odovzdať jej (v dvadsiatom prvom storočí) na papieri napísané otázky. A na tie sme, relatívne rýchlo, dostali vycibrené odpovede - tak ako to Rúfus vedel, s dôrazom na každé jedno slovíčko.

Otesávanie slov na ich podstatu, bolo vlastne jednou z vecí, ktoré tvorbu Milana Rúfusa charakterizovali. Slová museli držať pokope, možno aj preto, že jeho otec bol murárom. Napokon, dom, v ktorom v Bratislave s manželkou žili, si postavil sám aj s pomocou bližších i vzdialenejších priateľov. Vraj by bola hanba, keby to urobil ktosi iný.

Učiteľ - básnik

Milan Rúfus vyštudoval kombináciu slovenčina - dejepis na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a ostal tu učiť, až kým neodišiel do dôchodku. Žiaci, ktorí básnika zažili ako učiteľa, spomínajú na príjemného človeka, ktorý bol pre svoju prácu nielen zapálený, ale najmä vedel podať vedomosti ďalej. Vedomosti, na ktoré sa dokázal pozerať z oboch strán - ako teoretik či esejista, ale najmä ako tvoriaci básnik. Debutoval totiž už v roku 1944, keď svoje prvé verše uverejnil v časopise.

Na svoju prvú báseň si pamätá, aj keď ju nikdy neuverejnil. „Prváčik porubskej elementárky sedel v zime na teplom kozube a smolil veršík o zime. Zrejme som napodoboval nejakú básničku zo šlabikára. Lenže medzi tou bez viny prvou a medzi prvou skutočnou básňou utieklo korytom Váhu veľa, veľa vody,“ spomínal v rozhovore pre SME.

Recept na báseň, pánboh zaplať, neexistuje. Inak by sa básničky varili či piekli ako podľa kuchárskej knihy Terézie Vansovej.

Zlomom sa však stal rok 1956. Aj keď to neboli jeho prvé „verše“ (tie najstaršie, Chlapec/Chlapec maľuje dúhu, však pre cenzúru vyšli až v roku 1966 či 1974), svojím debutom Až dozrieme, ktorým o tri roky predbehol Válkove Dotyky, priniesol do slovenskej poézie čosi, čo v nej od konca druhej svetovej vojny chýbalo. Do istej miery to bolo spiatočníctvo, ktoré však v povinnom schematizme doby pôsobilo ako oživenie strnulej povinnej básnickej jazdy.

Rúfus akoby do poézie znovu vniesol pochybnosti - a nielen do poézie, ale i do hodnotenia vlastného života. Podľa niektorých kritikov ho totiž v neskoršom veku sprevádzali i v samotnom písaní poézie, a od deväťdesiatych rokov minulého storočia sa akoby permanentne lúčil.

Básnik ľudu

Napriek tomu si ho, či možno práve preto, obľúbili najmä čitatelia, ktorí by inak po básnickej knižke nesiahli. Príbeh autora a príbeh diela sú dve navzájom nesúvisiace veci, v prípade Rúfusa to však bol stále ten istý príbeh. Rúfus s manželkou vychovávali mentálne postihnutú dcéru Zuzanku. Vrúcnemu vzťahu s ňou venoval nejednu báseň, napokon ona sa najmä v poslednom období stala jeho básnickým a životným prekliatím i múzou.

Rúfus však mal vždy blízko k básnikovi jednej témy a táto tendencia sa na sklonku jeho života ešte vyhrotila. Svojím typickým mlčaním medzi riadkami veršov dokázal túto tému, tak všeobecne nazvanú ľudský údel na tomto svete, cibriť až k jej prapodstate.

Na Rúfusa sa človek mohol spoľahnúť. Vedeli ste, čo od neho ako čitateľ dostanete. Slovami Jána Zambora: „Rúfus nebol nikdy ľahkoverným básnikom, ktorý by naletel novým pravdám a potom to musel korigovať.“

Ocenená tvroba

Na sklonku života táto jeho cesta začala mať ohlas aj v zahraničí. Kým komunistická mašinéria sa tvárila, že básnik Rúfus vlastne ani nejestvuje, ale potichu ho tolerovala - a keď sa inak nedalo, udelila mu aj nejakú tu cenu, po revolúcii sa jeho dielo začalo prekladať. Napríklad do španielčiny, nemčiny, ale napríklad i do čínštiny. Akoby Rúfus a jeho priatelia chceli dobehnúť zameškané. A až ľudovou tradíciou sa stalo jeho nominovanie na Nobelovu cenu za literatúru.

Milan Rúfus nebol jednoduchý - ani ako človek, ani ako básnik. Možno špekulovať, či dnes ešte treba básnikov ako morálne autority a rôzne inštitúcie svedomia. Milan Rúfus však jednoznačne bol veľkým slovenským básnikom.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Hitparáda štiav
  2. 14. ročník AmCham „JOB FAIR“ v Košiciach
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  5. Malé knedličky, veľké dojmy
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  7. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  8. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  9. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  10. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 857
  2. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 236
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 679
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 971
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 774
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 4 066
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 507
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 116
  9. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 374
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 185

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

KULTÚRA

Minúta po minúte: Moonlight má prvého Oscara

Odovzdávanie budeme sledovať naživo.

TECH

Nokii sa podarilo vstať z mŕtvych. Ukázali Nokiu 3310

Majú Android, nízku cenu a dobrý hardvér.

ŠPORT

Sagan ukázal cit pre taktiku a ešte lepšiu formu ako pred rokom

V sobotu bol druhý, v nedeľu už vyhral.

Neprehliadnite tiež

Minúta po minúte: Moonlight má prvého Oscara

Odovzdávanie Oscarov budeme sledovať minútu po minúte.

V Prahe vôbec nedokážu pochopiť, čo za reláciu o folklóre máme

Šou Zem spieva hodnotí Marína Mrázková zo súboru Limbora.

Zomrel Bill Paxton, známy ako astronaut z Apolla 13

Paxtona veľmi často a rád obsadzoval do svojich filmov James Cameron.

Nezávislé Oscary - Spirit Awards ovládla dráma Moonlight

V kategórii najlepší medzinárodný film zvíťazila komediálna dráma Toni Erdmann.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop