SME
Sobota, 18. september, 2021 | Meniny má EugéniaKrížovkyKrížovky
NEKROLÓGY / LITERATÚRA

Milan Rúfus: Poctivý murár slov

Kedysi sa vravelo, že básnici sú svedomím národa. Od istého času sa toto slovné spojenie stalo pasé, no ak by dnes niekto takýmto svedomím bol, stal by sa ním Milan Rúfus. Hovoril, že nič vo svojom živote neľutuje, pretože aj strata je súčasťou daru byti

(Zdroj: TASR)

Kedysi sa vravelo, že básnici sú svedomím národa. Od istého času sa toto slovné spojenie stalo historicky pasé, no ak by dnes niekto takýmto svedomím bol, stal by sa ním Milan Rúfus. Tvrdohlavo opakoval svoje pravdy, aj keď neboli v móde. Hovoril, že nič vo svojom živote neľutuje, pretože aj strata je súčasťou daru bytia a za ten dar sa treba poďakovať.

*10. 12. 1928 - †11. 1. 2009


1956 – debutoval zbierkou Až dozrieme.
1990 – vyšla mu zbierka pre deti Modlitbičky.
1991 – prvýkrát bol Rúfus nominovaný na Nobelovu cenu, odvtedy sa nominácia opakovala každý rok.
1998 – začínajú vychádzať preklady jeho diel v zahraničí.
2008 – vyšla posledná kniha pre deti Anjeličku, môj strážničku.



Stretnúť sa v posledných rokoch s Rúfusom bolo vcelku náročné. Posledné roky chodil do spoločnosti len výnimočne, napríklad, keď si do bratislavského Klubu spisovateľov prišiel vypočuť ódy a chválospevy na svoje ostatné knihy.

So svetom v jeho mene zvyčajne komunikovala básnikova manželka Magda. Aj keď sme Rúfusa dávnejšie s kolegyňou Svetlanou Kolesárovou požiadali o rozhovor, museli sme vlastne navštíviť jeho manželku a odovzdať jej (v dvadsiatom prvom storočí) na papieri napísané otázky. A na tie sme, relatívne rýchlo, dostali vycibrené odpovede - tak ako to Rúfus vedel, s dôrazom na každé jedno slovíčko.

Otesávanie slov na ich podstatu, bolo vlastne jednou z vecí, ktoré tvorbu Milana Rúfusa charakterizovali. Slová museli držať pokope, možno aj preto, že jeho otec bol murárom. Napokon, dom, v ktorom v Bratislave s manželkou žili, si postavil sám aj s pomocou bližších i vzdialenejších priateľov. Vraj by bola hanba, keby to urobil ktosi iný.

Učiteľ - básnik

Milan Rúfus vyštudoval kombináciu slovenčina - dejepis na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a ostal tu učiť, až kým neodišiel do dôchodku. Žiaci, ktorí básnika zažili ako učiteľa, spomínajú na príjemného človeka, ktorý bol pre svoju prácu nielen zapálený, ale najmä vedel podať vedomosti ďalej. Vedomosti, na ktoré sa dokázal pozerať z oboch strán - ako teoretik či esejista, ale najmä ako tvoriaci básnik. Debutoval totiž už v roku 1944, keď svoje prvé verše uverejnil v časopise.

Na svoju prvú báseň si pamätá, aj keď ju nikdy neuverejnil. „Prváčik porubskej elementárky sedel v zime na teplom kozube a smolil veršík o zime. Zrejme som napodoboval nejakú básničku zo šlabikára. Lenže medzi tou bez viny prvou a medzi prvou skutočnou básňou utieklo korytom Váhu veľa, veľa vody,“ spomínal v rozhovore pre SME.

Recept na báseň, pánboh zaplať, neexistuje. Inak by sa básničky varili či piekli ako podľa kuchárskej knihy Terézie Vansovej.

Zlomom sa však stal rok 1956. Aj keď to neboli jeho prvé „verše“ (tie najstaršie, Chlapec/Chlapec maľuje dúhu, však pre cenzúru vyšli až v roku 1966 či 1974), svojím debutom Až dozrieme, ktorým o tri roky predbehol Válkove Dotyky, priniesol do slovenskej poézie čosi, čo v nej od konca druhej svetovej vojny chýbalo. Do istej miery to bolo spiatočníctvo, ktoré však v povinnom schematizme doby pôsobilo ako oživenie strnulej povinnej básnickej jazdy.

Rúfus akoby do poézie znovu vniesol pochybnosti - a nielen do poézie, ale i do hodnotenia vlastného života. Podľa niektorých kritikov ho totiž v neskoršom veku sprevádzali i v samotnom písaní poézie, a od deväťdesiatych rokov minulého storočia sa akoby permanentne lúčil.

Básnik ľudu

Napriek tomu si ho, či možno práve preto, obľúbili najmä čitatelia, ktorí by inak po básnickej knižke nesiahli. Príbeh autora a príbeh diela sú dve navzájom nesúvisiace veci, v prípade Rúfusa to však bol stále ten istý príbeh. Rúfus s manželkou vychovávali mentálne postihnutú dcéru Zuzanku. Vrúcnemu vzťahu s ňou venoval nejednu báseň, napokon ona sa najmä v poslednom období stala jeho básnickým a životným prekliatím i múzou.

Rúfus však mal vždy blízko k básnikovi jednej témy a táto tendencia sa na sklonku jeho života ešte vyhrotila. Svojím typickým mlčaním medzi riadkami veršov dokázal túto tému, tak všeobecne nazvanú ľudský údel na tomto svete, cibriť až k jej prapodstate.

Na Rúfusa sa človek mohol spoľahnúť. Vedeli ste, čo od neho ako čitateľ dostanete. Slovami Jána Zambora: „Rúfus nebol nikdy ľahkoverným básnikom, ktorý by naletel novým pravdám a potom to musel korigovať.“

Ocenená tvroba

Na sklonku života táto jeho cesta začala mať ohlas aj v zahraničí. Kým komunistická mašinéria sa tvárila, že básnik Rúfus vlastne ani nejestvuje, ale potichu ho tolerovala - a keď sa inak nedalo, udelila mu aj nejakú tu cenu, po revolúcii sa jeho dielo začalo prekladať. Napríklad do španielčiny, nemčiny, ale napríklad i do čínštiny. Akoby Rúfus a jeho priatelia chceli dobehnúť zameškané. A až ľudovou tradíciou sa stalo jeho nominovanie na Nobelovu cenu za literatúru.

Milan Rúfus nebol jednoduchý - ani ako človek, ani ako básnik. Možno špekulovať, či dnes ešte treba básnikov ako morálne autority a rôzne inštitúcie svedomia. Milan Rúfus však jednoznačne bol veľkým slovenským básnikom.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí
  2. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  3. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  4. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  5. Slovenský orloj – svetová atrakcia
  6. Kanceláriám ešte neodzvonilo
  7. Predplaťte si SME.sk s garanciou vrátenia peňazí
  8. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér
  9. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých?
  10. Tam, kde sa ľahko verí na zázraky
  1. Vystúpte z radu, postavte si moderný dom podľa seba
  2. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  3. Poznáme slovenské cesty s najkrajším výhľadom!
  4. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  5. Mototechna tento rok predala už vyše 8 tisíc zánovných áut
  6. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  7. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  8. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  9. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  10. Pápež František požehnal základný kameň novej nemocnice
  1. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 6 879
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 5 621
  3. Maldivy, Maurícius či Mexiko sú na dosah jediným letom 5 051
  4. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 240
  5. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 3 008
  6. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 2 320
  7. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 2 140
  8. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 1 960
  9. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi 1 927
  10. Mayo Galuška praží extra kávu, oligarcha Hodorovský je Mr. Krach 1 829
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Herečka Vica Kerekes.

Jesse Eisenberg ju obdivuje, koľkými jazykmi rozpráva.


1 h
Z obrazu Maliarka kvetín vidieť, ako ateliér vyzeral.

Nahliadnuť bude možné do 28 ateliérov.


TASR 3 h
Ilustračné foto.

Český jazzový hráč na kontrabas Jiří Mráz žil od roku 1968 v USA.


TASR 9 h
Z filmu Helmut Newton: Nehanebná krása. Modelka Grace Jones považovala prácu s Helmutom Newtonom za vrchol kariéry.

Jeho fotografie priamo volajú po sexe.


14 h

Blogy SME

Skryť Zatvoriť reklamu