Návrhy architekta Jana Kaplického nechápali jeho klienti ani kolegovia, no rýchlo sa stali klasikou.
Minulý týždeň náhle zomrel Jan Kaplický. Svetoznámy český architekt, ktorý dokázal zo svojho bohatého portfólia realizovať len niekoľko stavieb, no napriek tomu výrazne pohol novodobými dejinami architektúry.
Azda najslávnejšou stavbou Jana Kaplického po Media centre na kriketovom štadióne Lord’s v Londýne, ktoré získalo v Anglicku prestížnu Stirling prize (1999), je jeho prestavba obchodného domu Bullring. Pôvodný objekt v centre Birminghamu z roku 1960 bol premenovaný na obchodný dom Selfridges. Projekt vznikol v roku 1999, zrealizovaný bol o štyri roky neskôr.
Projekt vznikol v roku 1999. Aj pre slobodomyseľných Angličanov to vtedy bolo prisilné. V Kaplického nekrológoch v anglických novinách však už zaznievali slová o jednom z najoriginálnejších architektov.
Táto stavba priniesla hneď niekoľko veľkých prekvapení. Z typologického hľadiska napríklad zavrhuje pre obchodný dom typické výkladné skrine. Namiesto toho Jan Kaplický a jeho kolegyňa-manželka Amanda Levete (z ateliéru Future Systems) navrhli kompaktný, takzvaný extraterestriálny blob, akýsi uzavretý organizmus, štruktúru, ktorá v sebe pohltila všetky funkcie.
S exteriérom prepája Selfridges len niekoľko okenných otvorov a celopresklený, akoby vo vzduchu zavesený vstupný tunel, ktorý ústi do vedľajšej budovy. Celé telo stavby navyše pokryli hliníkovými diskami.
Dezén vznikol z obdivu k móde legendárneho španielskeho návrhára Paca Rabanneho a k šupinám rýb a hadov. Tvaroslovie domu nasiaknuté organikou, oslobodenou od existujúcich predlôh, je pre Kaplického typické.
Architekt sa iba inšpiruje, odmieta existujúce architektonické stereotypy, nasleduje vlastnú víziu. Pohybuje sa vo svete slobodnej formy. V interiéri je veľké presklené átrium, v ktorom umiestnil systém eskalátorov. Dizajn zodpovedá celkovému futuristickosochárskemu konceptu. V budove, samozrejme, nie sú len obchody. Je koncipovaná ako voľnočasové a spoločenské centrum. Na streche mala byť záhrada, no zatiaľ sa ju nepodarilo zrealizovať.
V noci je celá stavba osvetlená, modravé odlesky diskov sa trbliecu a stavba akoby dýchala. Rovnako živá je v slnečnom svetle.
Výnimočná bola určite odvaha, s akou autori do tradičnej mestskej zástavby, v tesnom susedstve gotického kostola, umiestnili „nafúknuté“ mohutné telo.
Aj pre mnohých slobodomyseľných Angličanov to bolo v tom čase prisilné. Napríklad princ z Walesu verejne stavbu ofrflal so slovami „surrealistický piknik a zeleninová architektúra“. Dnes je však obchodný dom Selfridges v Birminghame novou a určite najfotografovanejšou dominantou tohto mesta v južnom Anglicku.
V minulotýždňových Kaplického nekrológoch v anglických novinách už zaznievali slová o jednom z najoriginálnejších architektov s víziami, ktoré ostatným otvárajú oči (The Times), o radikálnej futuristickej architektúre, ktorá o hlavu predstihla svojich súčasníkov tak, že ju nielen klienti, ale ani kolegovia architekti nedokázali pochopiť (The Guardian).
A ako dokazuje aj smutný príbeh Kaplického návrhu novej českej národnej knižnice v Prahe, už vôbec ju nedokázali pochopiť politici.
Autor: Ľubica Hustá (Autorka je výtvarná teoretička)
