Jaroslav Peregrin: Filozofie pro normální lidi
Dokořán 2008
Filozofie pro normální lidi známeho českého filozofa a logika Jaroslava Peregrina je rozsahom neveľká knižka. Ide o pokus, ako poskytnúť relatívne krátky a pochopiteľný pohľad do vnútra čohosi, čomu často poriadne nerozumejú ani tí, ktorí si na tom postavili akademickú kariéru.
A keďže Peregrinova kniha je určená predovšetkým širokej verejnosti, asi nemá zmysel pozerať sa na ňu cez okuliare človeka, ktorý filozofiu vyštudoval. Inak by ste sa pristihli, že tuto niečo chýba, tamto je čosi navyše, prípadne že z knihy trochu cítiť, na koho „strane“ autor stojí; teda že až takým nezaujatým priblížením filozofie to asi nebude.
Istý docent istej univerzity raz povedal, že ak to nevieš vysvetliť dvanásťročnému dieťaťu, nerozumieš tomu. Peregrin preto vysvetľuje, i keď možno nie úplne dvanásťročným. Jeho kniha je však napínavým výletom po zákrutách ľudského myslenia. Hoci odborníkom nič nové nepovie, pre ostatných bude príjemným poučením, že veci zrejmé a samozrejmé nie sú jedným ani druhým.
No podstatné je aj čosi iné: ak má byť text knihy určený najmä nefilozofom, asi by nemal vyžadovať isté predporozumenie. V niektorých pasážach to však vyžaduje. Napríklad vtedy, keď sa Peregrin snaží argumentovať proti relativizmu etiky. Odhliadnuc od toho, že ten argument mierne míňa pointu samotného „etického“ relativizmu.
Filozofia pre normálnych ľudí si pritom za cieľ kladie skôr ilustrovať, o čom dnes tá filozofia stále je – a ilustrovať to čo najpriamejšie. Škoda, že chýba ešte o čosi jednoduchší jazyk. Filozofi totiž priam obľubujú sebou pestované slová a slovíčka, za ktoré sa občas tak radi skrývajú.
Autorov text pritom nie je vyčerpávajúcimi dejinami filozofie a ani nimi nechce byť. Nedáva ani priamu odpoveď na zle položenú otázku, čo je filozofia. Odpovedá skôr opisom, teda časťou toho, čo filozofia robí: približuje analytickú tradíciu, štrukturalizmus, filozofiu mysle i vedy, ontológiu i postmodernu. Robí to elegantne a príťažlivo, najmä ak myslíte na to, kto je modelovým čitateľom tejto knihy.
Nemusíte s ňou, ba často ani nebudete, súhlasiť – občas si budete ťukať na čelo. Ale v tom je predsa krása filein sofie, lásky k múdrosti. Len jej hľadanie, nachádzanie a strácanie, krása a radosť z myslenia, nie sú bezbrehé. Lebo o čom nemožno hovoriť...
