V záplave viliek nad mestom Brno by ste múzeum asi nečakali. Vila Tugendhat vlastne ani nie je múzeum, ale prevedú vás ňou. Poznala som ju iba zo záberov vo filme Post Coitum a z televíznych novín. Naťahovačky okolo rekonštrukcie trvajú už nejaký ten rok.
Vilka postavená v roku 1930 pre rodinu Tugendhatovcov je veľkorysá na priestor. Architekt Ludwig Mies van der Rohe mal rád otvorenosť a splývanie exteriéru s interiérom. Preto vila nemá ani jednu nosnú stenu. Namiesto nich je celá váha budovy na oceľových stĺpoch a steny tak môžu byť celé zo skla alebo oválne. Tá zo skla ma dostala. Oddeľuje spoločenské priestory od anglickej záhrady a dve zo sklenených platní sa dajú tlačidlom zasunúť do zeme, aby návšteva mohla vybehnúť do zelene. Táto vychytávka pochádza tiež z roku 1930. Ďalším skvostom je stena z pohoria Atlas, ktorá pri zimnom slnku mení farbu zo smotanovej na krvavočervenú.
Rekonštrukcie by sa vila mala dočkať už tento rok. Potom si už nebudete musieť prehliadku stavby zapísanej v UNESCO vychutnávať na zošliapanom linoleu.
