Propagačná rošáda v Aréne

Dostali sme do rúk ružový bulletin v štyle reklamného časopisu, aký sa rozdáva v obchodných centrách. Je v poriadku, že si prečítame bohatý profesijný životopis režisérky. Môžeme stráviť i mystifikovaný rozhovor s hrdinkou príbehu či všelijaké trendy pravdy. Sme ochotné (ochotní) prehliadnuť aj nešikovne spracovaný profil autorky hry, ktorú uvádzajú ako „jednu z najznámejších súčasných škótskych básnikov a dramatikov“. V konkurencii mužov to môže byť aj ťažké, ale nenašla by sa vhodnejšia formulácia?

Ďalej sa pousmejeme pri veľkorysom priestore pre text, oboznamujúci s tvorbou televízneho spotu k inscenácii. Nie je na ňom nič zvláštne, ale visí na YouTube! Scestné to začína byť pri opise živej propagácie hry. Mala sa diať v istom kaderníctve, kde herečky stvárňujúce hlavné úlohy strihali prihlásených respondentov. V bulletine stojí: „Do kaderníctva prišlo mnoho zvedavých novinárov a na strihajúce herečky civeli cez výklady aj niekoľkí náhodní okoloidúci.“ No prepáčte!

Barbara chce všetko

Ešte šťastie, že sú tu nové modely Evy Rácovej. Teda kostýmy. Sú vkusné a protagonistom svedčia. Na viacúrovňovej scéne vytvorila ilúziu útulného, štýlového bytu s nápaditým architektonickým riešením (až na pár detailov z IKEA, ktoré sa aj pri najlepšej snahe nedajú v divadle nerozpoznať). Hra Liz Lochhead sa krúti okolo takzvaných ženských problémov a usiluje sa aj o viac.

Štyridsiatničke Barbare (Anna Šišková alebo Dana Košická) chýba k spokojnosti okrem dobrej práce, dostatku peňazí, priazne rodiny a priateľov ešte dieťa. Muža síce má, ale nežije s ním a on už dieťa rieši s inou. Barbara má aj Alicu, ktorá v mladosti porodila nechcené dieťa, a to ju v dospelosti prišlo vyhľadať. Barbara má aj mamu, ktorá si o ňu robí starosti. A má aj Bruna, ktorý udržuje homosexuálny vzťah.

Trochu veľa

Prvá scéna predstavuje Barbaru v akcii - vyrába účes Alici a medzitým trkocú. Potom kadernícky motív zmizne a už sa v hre neobjavuje. (Viď úvodnú propagačnú rošádu). Divadelný čas plynie pomaly. V ležérnom tempe sa odrazu prihrnú zápletky. A postavy začne trápiť slovník súčasného chudáka. Musia hovoriť o tečúcom semene, o interrupcii aj o mužskej (ne)prítomnosti pri nej, o materstve, o vekových rozdieloch, o štvorpercentnej menšine, o džointe atakďalej. Trochu veľa na romantickú komédiu jednej ženy. Na ženu jednej romantickej komédie. Na jednu ženu romantickej komédie. Na...

Hodnotným prínosom pre inscenáciu bola Eva Krížiková v úlohe Barbarinej matky. Presná v charaktere v správnom kontexte vyvolávala potrebné emócie. Dobre to vypálilo aj s Gregorom (Filip Tuma) s lookom nádejného mača. Dokázal svojou prítomnosťou scénu nabudiť. Dvojica priateliek (Anna Šišková a Oľga Belešová, na snímke Boba Bošku) predviedli priliehajúci výkon.

Škoda, že projektom Perfect Days sa režisérka dala uniesť. Inak by zrejme nevolila ani hudobné vložky v podobe Lou Reedovho evergreenu a súčasnej slovenskej pop–music. Alebo sme to celé nepochopili?