Okamžitý potlesk a niekoľko nadšených výkrikov. Takto ocenili diváci 38. ročníka Medzinárodneho filmového festivalu Rotterdam jediný slovenský celovečerný film, ktorý sa tu tento rok premieta. Po Cannes a Tokiu dostali Slepé lásky šancu na ďalšom prestížnom svetovom festivale.
„Naozaj pekný film. Oceňujem, ako režisér dokázal zobraziť takú náročnú tému, akou je slepota,“ hodnotí Slepé lásky po ich víkendovom odpremietaní Holanďan Joost. Slepé lásky prelomili niekoľkoročnú absenciu slovenského filmu na rotterdamskom festivale.
O slovenských filmoch sa tam nehovorilo, pretože sa tam žiadne nepremietali. Hoci dôchodca Joost nežije v Rotterdame, zašiel si s kamarátmi v sobotu na festival, aby si pozrel festivalový film. Voľba padla na Liverpool od Lisandra Alonsa, ale ten bol už vypredaný. A tak mu kamarát zarezervoval Slepé lásky. „Ako dobre, že Liverpool nevyšiel,“ povedal dojatý po ich skončení.
Je to festival publika
Rotterdam ponúkol Slepým láskam, uvádzaným v sekcii Bright Future – Žiarivá budúcnosť, na ich holandskú premiéru to najlepšie, čo mohol. Prvý festivalový víkend, vynikajúci čas (16.15 h) aj priestor: multiplex Pathé a v ňom najväčšiu sálu. Jediný háčik bol v tom, že tvorcovia si toto výdatné uvedenie a nadšené reakcie nemohli vychutnať. Neboli totiž tam.
„Tých festivalov, na ktoré nás pozvali, bolo naozaj veľa, a Juraj sa rozhodol po novoročnej americkej túre už necestovať na festivaly. Treba čas aj na nový projekt, ktorý teraz vyvíjame,“ vysvetlil SME situáciu producent filmu Marko Škop.
„Jedinú výnimku urobil Juraj pri festivale Magnificient Seven v Belehrade, ktorý programuje starý priateľ Tue Steen Miller a Juraj mu sľúbil už dávno, že tam urobí aj masterclass. Potom už bude len prezentovať distribučné premiéry v zahraničí.“ Vo februári štartuje film v kinodistribúcii vo Francúzsku.
Slovenskí filmári sa však takto pripravili o prvú možnosť debatovať s rotterdamským publikom, ktoré zostavovateľka festivalu v Rotterdame Ľudmila Cviková nazýva inteligentné a senzitívne. „Toto je festival publika,“ tvrdí.
A je to tak, napríklad na Oscara nominovaný nový film Danyho Boyla Slumdog Millionaire oslovil v sobotu divákov a ešte po polnoci sedeli v kinosále a rozprávali sa s Indkou Leveleen Tandar, ktorá film spolurežírovala. Hoci Boyle teraz nasadzuje sily v Spojených štátoch, aspoň niekto prišiel túto akčnú rozprávku s indickými kulisami podporiť. A diváci to veľmi ocenili.
Keďže v Rotterdame je zvykom film aj uviesť za prítomnosti tvorcov, pred Slepými láskami dostala na toto priestor brazílska režisérka Anna Azavedo, ktorej krátky film o slepých ľuďoch sa pred nimi premietal.
Nový závan autorského filmu
„Chcela som zobraziť niečo veľmi náročné, ako slepí ľudia snívajú a ako vnímajú svoje spomienky,“ povedala pred filmom. Jej film poukázal na ťažkosti aj klišé, s ktorými sa pri tejto téme filmári stretávajú – položiť obraz do neostrých línií, rozmazaných záberov a farebnych plôch.
Lehotského netradičný a citlivý prístup k zobrazeniu slepých ľudí práve v tejto konfrontácii nechal vyniknúť jeho originálny filmársky jazyk a očarujúcu hravosť.
Marko Škop zo spoločnosti Artileria príde na festival dnes a hneď tu aj uvedie ďalšie premietanie Slepých lások. No najmä sa zúčastní na Cinemarte, platforme, na ktorej môžu filmári prezentovať svoje projekty a hľadať spolupracovníkov na financovanie filmu. „Idem tam prvýkrát ovoňať systém a pripraviť sa čo najlepšie, aby sme sa na budúci rok dostali do výberu Cinemartu a dobre obstáli,“ hovorí Škop.
„Pozvala som sem Slepé lásky ešte pred Cannes. Priniesli zo Slovenska nový závan autorského filmu,“ hovorí Ľudmila Cviková. „Verím v talent Juraja Lehotského, je to nová silná generácia po Šulíkovi. Som najväčší fanúšik tohto filmu. Práve ním sa to v slovenskom filme rozbehne.“
