Kedy ste sa stretli s hudbou Springsteena?
„Springsteena poznám od jeho koncertu v komunistickom Berlíne. Lial si na hlavu vedrá vody, aby sa schladil, otriasol sa ako dostihový kôň a šiel naspäť, v ústrety značne preriedeným davom."
Čo sa vám na ňom zapáčilo?
„On je zhudobnený western, Shakespeare pre chudobných. Vrátil do subjektívne vypätého folk-rocku tému americkej identity. Tá sa vždy obracala dozadu, k obdobiu neudržateľnej južanskej drsnosti. Amerika nepozerá dopredu, jej hodnoty sú zaprášené, mytologizované. Otrokári Washington a Lincoln spávali s černošskými pestúnkami svojich detí a na chrbtoch im písali Listinu občianskych práv aj Deklaráciu nezávislosti."
Prečo ste ho pretextovali do češtiny?
„Urobil som variáciu - skôr odliatok - na jeho River. Dodal som mu motív spovedi unaveného otca hovoriaceho k synovi, ktorý sa raz spýta: Ty si tiež patril k nim?!"
Ktorá z jeho platní je naj?
„Neprekonateľné sú jeho tridsať rokov „mladé" civilné balady z dvojalbumu nahrávaného po hotelových izbách na štvorstopý magnetofón. Mieria ku koreňom piesne drukujúcej outsiderom, podávajúcej ruku všetkým tulákom a zneuznaným gitaristom. Ale - tulákov s gitarou je milión, no zjavov s vlastnými témami, hlasom a nenápadnou pracovitosťou je málo."
Stále ho sledujete?
„Občas ho zahliadnem v televízii alebo na internete. Je to stále ten istý zvuk, rovnaký hlas. Žiadna Entropa. Boss sa bije bez urážania, zoči-voči. Stelesňuje americký sen: keď môžem ja, môže ktokoľvek. Nepotrebuje budovať kariéru. Ale to prvotné zjavenie je preč. Ako každý otec-zakladateľ senilnie, mäkne a alzheimeruje."
Čo máte teraz na práci?
„V Bossových stopách sedím nad hromadou textov a skíc, hľadám tú pravú, jedinú a stále neprichádzajúcu melódiu. Bude to príbeh o vojne a láske, ale v opačnom poradí. Bez lásky by muži nikdy nešli sami proti sebe. To je aj veľká Springsteenova téma. Ibaže on už svoje bitky vyhral, kým my sa stále iba radíme kamsi do piatej či desiatej línie, kde tak silno nefúka."
