Izraelský tanec s vlastnou pamäťou

Môže byť dokument animovaný? Ak je film terapiou, ktorá má liečiť boľavú pamäť, tak môže. Valčík s Bašírom, ktorý siaha na Oscara, animovaným dokumentom je. Izraelský režisér Ari Folman si ním doslova vyliečil amnéziu.

Keď mal Ari Folman devätnásť, bojoval ako vojak v Libanone. To, čo zažil v západnom Bejrúte, ním otriaslo. Potom, ako teroristi zavraždili čerstvo zvoleného prezidenta Bašíra Džamaíla, vtrhli do utečeneckých táborov Palestínčanov rozzúrení kresťanskí falangisti. Za obeť im padli stovky civilistov.

Keď zábery mŕtvych tiel a plačúcich žien obehli svet, medzinárodná hanba padla na Izrael. Boli to totiž izraelskí vojaci, ktorí všetko videli, ale nezasiahli. Mladý Ari Folman bol jedným z nich. Jeho pamäť na traumu reagovala tým, čo lekári nazývajú „blackout".

Záblesky pamäti

Príbeh filmu Valčík s Bašírom sa začína o dvadsať rokov neskôr. Ukazuje, čo nastalo po tom, ako Ari Folman zistil, že dôležité úseky v jeho pamäti celkom chýbajú. Z výpovedí spolubojovníkov a svedkov sa pokúsil zlepiť obraz o tom, čo sa stalo a vlastne aj obraz o sebe samom. Popri tom ako ich počúval, začali sa mu záblesky minulosti vynárať.

VIDEO: Trailer k filmu

„Pamäť nás sama berie tam, kam potrebujeme," hovorí vo filme psychoterapeut hlavnému hrdinovi, ktorý je vlastne Folmanovým alter egom. Výpovede druhov izraelský filmár nahrával - ale keď sa zdalo, že by z nich mohol byť dobrý dokument, spravil niečo iné.

Podľa spomienok začal kresliť čosi, čo pripomínalo dynamický komiks. Väčšina z deviatich hrdinov, ktorí v ňom rozprávajú, sú skutoční pamätníci, a svoje spomienky aj osobne nadabovali.

Podobný ako Persepolis

Miesto deja: Blízky východ, spôsob rozprávania: osobná kronika. Valčík s Bašírom v mnohom pripomína film Persepolis, nakrútený podľa komiksu Marjane Satrapiovej. Je však dynamickejší, viac znepokojuje a prináša aj iný spôsob animácie.

Skromný rozpočet prinútil autorov, aby vynašli niečo nové. Výsledok mieša 2D a 3D animáciu - plošné postavy štylizované ako v komikse, sa hýbu vo fotogenickom prostredí. Musela to byť drina, najmä ak zábery, ktoré najprv nakrútili na video, prekresľovali ručne. Vďaka animácii však film udrží pohromade snové scény, halucinácie aj bojové akcie.

Animácia vám dáva slobodu, vyhlasuje Ari Folman, a nezabudne vždy dodať, že ani sekundu nepochyboval o tom, že jeho film nebude hraný. Zdá sa, že to vyšlo. Valčík s Bašírom zaujal v Cannes a po tom, ako získal Zlatý glóbus, siaha na Oscara.

Zakázaný film

Masaker v západnom Bejrúte sa pre Izrael stal podobnou národnou traumou, akou je pre Američanov Vietnam. Prečo jej vtedajší minister obrany Ariel Šaron nezabránil? O tom sa v médiách diskutovalo najviac. Valčík s Bašírom o tom hovorí tiež a preto Folmana prekvapilo, ako vrelo film Izraelčania prijali. „Produkcia bola ťažká, ale keď sme film dokončili, vláda sa ho chopila ako príležitosti, ako zlepšiť obraz našej krajiny v okolitom svete," povedal pre český server Aktualne.cz. Práve v tom však niektorí kritici vidia problém.

Valčík s Bašírom sa podľa nich pod rúškom sebakritiky snaží získať sympatie pre izraelskú stranu. Zatiaľ čo ľutuje omyly a utiera si uslzené oči, druhou rukou siaha po soške Oscara. Sú aj takí, ktorým prekáža presný opak. Film vraj namiesto Izraelu nahráva jeho arabským protivníkom. Možno sú protichodné ohlasy príznakom toho, že Folman zaťal do živého. Medzičasom sa však izraelsko-palestínsky konflikt opäť rozhorel v Gaze. Valčík s Bašírom je tak ešte pálčivejší, ako bol predtým.

Tabu mal byť Folmanov film v Libanone. Podľa agentúry AP ho však v Bejrúte premietajú na súkromných projekciách a divákov, ktorí ho žiadajú, pribúda. „Je to síce protizákonné, ale ja nie som žiaden policajt," povedal pre AP libanonský minister kultúry Tárik Mitri.