atickej podoby napísal popradský režisér, herec a dramaturg Vlado Benko.
Levočská divadelná spoločnosť,
Vlado Benko: Pastier (na motívy poviedok Václava Pankovčína)
Scéna: Ladislav Péchy, hudba: Vincent Jaš, réžia: Ladislav Péchy a Vlado Benko
Celoslovenská premiéra: 14. decembra 2008 v Levoči
Hoci je ostrieľaným divadelným harcovníkom, so žánrom monodrámy nemal dosiaľ vlastnú skúsenosť. Štyri desaťročia sa meno Vlada Benku spája predovšetkým s tvorbou popradského divadla Commedia. Za ten čas má na svojom konte okolo 60 premiér, rad ocenení, úspechy v zahraničí. Okrem iného je držiteľom Ceny Jozefa Kronera za celoživotný prínos v hereckej a režijnej tvorbe v neprofesionálnom divadle. S divadelníkmi z Commedie vždy staval na precíznej hereckej práci a situačnej komike.
Obyčajný príbeh
Na javiskových doskách sám, bez hereckého partnera, nezvykol stávať. Na naštudovanie monodrámy ho inšpirovala reportáž Václava Pankovčína v denníku Smena. Tak ho oslovila, že si ju odložil. Silný príbeh obyčajného chlapa zo slovenského vidieka mu však stále rezonoval v hlave. Po sedemnástich rokoch sa k nemu vrátil. Prečítal si ďalšie Pankovčínove texty a poviedky, čosi pridal z vlastných pozorovaní a vznikol Pastier.
Smutno-smiešny príbeh chlapa, ktorému život ukradol to najcennejšie – vieru v človeka. Ale neobral ho o nádej.
Sila herectva
Réžie predstavenia sa v spolupráci s dramaturgom, autorom scenára a hercom Vladom Benkom zhostil Ladislav Péchy z Levočskej divadelnej spoločnosti. V jeho podaní je pastier rozkošnou postavou.
Najprv v polohe životom unaveného, ale relatívne stále veselého chlapíka vtipkuje. Sám o sebe i o okolí. Jeho postrehy nesú v sebe zdravú ľudskú múdrosť. Glosovaniu vývoja spoločnosti nechýba ostrie sarkazmu. Iskrí to však človečinou, ľudskou vľúdnosťou. Emóciami aj vášňou. Hoci je pastier fackaný životom, nefňuká. Občas lavíruje na hrane rezignácie, ale vždy znova sa pochlapí. Len vlastnú bolesť trochu tají, až napokon vytryskne v celej obnaženej sile.
Inscenácia stojí a padá na hereckej výpovedi. Benko nemá oporu v prepracovanej scéne. Tá svojou strohosťou a jednoduchosťou len zvýrazňuje esenciu príbehu. Gradácii deja pomáhajú inscenačné vstupy akoby zo sveta fantázie (dejom sa prevalí kravka-dve, prebehne pes, padá lístie, sneží) a hudba Vinca Jaša. Benko je v úlohe zemitého, obyčajného pastiera presvedčivý. Postava akoby šitá presne naňho.
