BRATISLAVA. „Chlapi sa neradi rozhodujú, najradšej sú, keď za nich rozhodne žena alebo Boh,“ povedal kedysi John Updike. Ťažko si pri správe o úmrtí jedného z najvýznamnejších amerických spisovateľov a laureáta dvoch Pulitzerových cien nespomenúť tiež na hrdinu jeho románu Kentaur.
Po boku bájneho Cheiróna
Sužovaný nezahojiteľnou ranou túžil Cheirón, najušľachtilejší z kentaurov, zbaviť sa nesmrteľnosti. Tak ako v antickej bájke, aj v románe, ktorý je so starogréckou legendou prepletený, bohovia jeho modlitby vypočuli a Zeus ho umiestnil medzi hviezdy ako žiariace znamenie Strelca. A hoci Updike v záverečnej vete románu skepticky konštatuje, že z nebeských hviezd sa učí málo smrteľníkov, on, ako nespochybniteľná hviezda literárna, sa na nezáujem o svoje dielo sťažovať nemohol.
Viaceré z vyše polstovky Updikových kníh boli preložené do češtiny alebo slovenčiny, známe sú najmä Čarodejnice z Eastwicku či „králikovská“ románová tetralógia, predvlani u nás vyšlo jeho posledné dielo Terorista.
Updike patril k tým americkým spisovateľom, ktorí sa nerozpakovali stretnúť aj so zakázanými
autormi.
Ivan Klíma
Vzťah slávneho autora k Československu však bol obojstranný, Updike k nám viackrát zavítal a ako literárny kritik sa zaoberal napríklad tvorbou Milana Kunderu či Ivana Klímu.
Stretnutie u Ivana Klímu
Práve v byte Ivana Klímu sa uskutočnilo aj Updikovo stretnutie s domácimi disidentskými autormi v polovici osemdesiatych rokov. „Patril k tým americkým spisovateľom, ktorí sa pri oficiálnej návšteve Československa nerozpakovali aj neoficiálne zísť so zakázanými literátmi,“ povedal včera pre SME Ivan Klíma. „Tak to bolo aj v prípade Arthura Millera, Kurta Vonneguta, Philipa Rotha či Williama Styrona. Pre nás to znamenalo obrovské duchovné povzbudenie.“
Klíma, ktorý pôsobil v závere šesťdesiatych rokov ako hosťujúci profesor na univerzite v Michigane a po návrate mal zákaz publikovať, sa stal prirodzeným organizátorom týchto posedení. „Mal som dobré kontakty s americkou ambasádou, ktorá ma vždy informovala o možnosti takýchto stretnutí. Pri Updikovej návšteve, ktorý strávil u mňa asi pol dňa, boli prítomní aj Ludvík Vaculík a Zdeněk Urbánek, ale asi i niektorí ďalší, možno Václav Havel či Karel Sidon.“
Hoci disidentská komunita bola neustále sledovaná a perzekvovaná Štátnou bezpečnosťou, na tieto návštevy sa Klímu nikdy nepýtali. „Asi to boli aj pre ŠtB príliš významné osobnosti, o to viac nám tieto návštevy pomáhali.“
