Základným princípom Cattelanovej práce je manipulácia s realitou.
Maurizio Cattelan (1960) patrí k jedným z najvýznamnejších súčasných talianskych umelcov. Vystavoval v najprestížnejších svetových galériách a prehliadkach výtvarného umenia: Múzeum moderného umenia v New Yorku, Múzeum súčasného umenia v Los Angeles, Benátske Bienále, Whitney Bienále, Manifesta atď.
Predtým, než sa roku 1990 rozhodol venovať umeniu, pracoval ako záhradník, neskôr navrhoval nábytok a dizajnérske objekty. Celosvetovú slávu a uznanie mu priniesla až inštalácia La Nona Ora (Deviata hodina) datovaná rokom 1999.
Inštalácia predstavuje pápeža Jána Pavla II. zasiahnutého meteoritom. Meteorit, ktorý symbolizuje boží zásah, zrazil pápeža na zem presne o deviatej hodine. V tom čase umiera Kristus na kríži. Superrealistická socha Jána Pavla II. je oblečená v slávnostnom ceremoniálnom odeve a v rukách drží pápežskú berlu s ukrižovaným Kristom. Postava leží na zemi a je privalená a súčasne usmrtená čiernym meteoritom. Inštaláciu dopĺňa rozbité sklo vôkol sochy, pretože meteorit preletel cez sklenený strop, v ktorom je diera.
Dokonalá ilúzia
Základným princípom Cattelanovej práce je manipulácia s realitou. Superrealistická socha vytvára dokonalú ilúziu skutočnej ľudskej postavy. Preto divák v momente vzhliadnutia diela ostáva v nemom úžase a vníma fikciu ako realitu. Cattelanov fiktívny svet sa skladá z objektov a sochárskych artefaktov. Dielo v skutočnosti nepredkladá pápeža samotného, ale len jeho obraz, jeho podobu. Socha samotná v konečnom dôsledku nie je pápež.
Téma smrti je pomerne častá v prácach autora a do istej miery môže súvisieť s jeho ranou pracovnou skúsenosťou v márnici. Na pohľad tragická udalosť však vyvoláva u divákov humorné reakcie. Svet humoru, irónie a zveličenia je vlastný Cattelanovým dielam. Sám autor tvrdí, že jeho záujmom nie je provokovať, ale skôr sledovať reakcie divákov na dielo. Škandál z diela v konečnom dôsledku vytvára podľa autora publikum.
A tie správne komentáre kompletizujú dielo ako také. Bez nich by nebolo úplné. V každom prípade Cattelanova inštalácia pápeža vyvolala v katolíckom Taliansku rozsiahle reakcie spojené s otázkou o náboženstve a jeho postavení vo svete.
Naivné gestá politikov
Inštalácia je i metaforou o postupnej strate (smrti) vážnosti náboženstva ako takého. Cattelanove diela tematicky provokujú spoločnosťou ustálené limity možnej tolerancie a akceptácie. Súčasne svojimi dielami pomenúva premenu tradičných hodnotových systémov v spoločnosti a to práve cez už spomínaný humor a iróniu. Na druhej strane je však možné konštatovať, že humorno-tragické situácie sprevádzajú dielo aj v jeho ďalšom živote a to na výstavách. Obzvlášť vtedy, ak ich komentujú politici.
Inštalácia bola vystavená aj v Národnej galérii vo Varšave. V Poľsku ako rodisku pápeža Jána Pavla II. vyvolala inštalácia mimoriadne negatívnu reakciu, najmä u politikov z poľského parlamentu. Podujali sa k tomu, aby odvalili meteorit z figuríny a postavili ju „opäť na nohy“. Týmto „naivným“ gestom vyvolali pobavenie po celom svete. Samozrejme, malo to aj vážnejšie dôsledky v podobe zmeny osoby na poste riaditeľa galérie. Moment, ktorý je veľmi špecifický aj pre slovenské pomery.
Politici veľmi často narobia viac škody ako osohu. Majú tendenciu mocensky rozhodovať o veciach, ktorým nerozumejú, uplatňujú cenzúru a rozhodujú o postoch v kultúrnych inštitúciách. Pritom máloktorý z nich, čo i len tuší, kde stojí budova galérie alebo múzea.
