u z ontológie,“ sníva Egon Bondy. To všetko sa odohralo kedysi, síce nie tak dávno, ale predsa len kedysi. Ako vravia Česi, kdysi.
Kdysissippi, vymýšľa si spisovateľ Milan Kozelka príjemný novotvar, a zrazu toto hravé slovko nebadane vyvoláva aj dimenziu akéhosi magického priestoru. A autor si vymýšľa ďalej, vlastne všetko v jeho knihe Život na Kdysissippi je vymyslené. Alebo aj nie? Veď postavy aj reálie sú skutočné, dokonca aj väčšina udalostí sa stala alebo sa mohla stať veľmi podobne.
Ivan Magor Jirous, Jan Patočka, Václav Havel, Nikolaj Stankovič, Pavel Zajíček, Mejla Hlavsa, celá galéria českého disentu a undergroundu, ale aj rad ďalších známych osôb sa tu predstavuje vo vymyslených bizarných príhodách, ktoré sú však rovnako bizarné ako to, čo títo básnici, hudobníci či filozofi naozaj vtedy zažívali.
Kozelka nám „len“ svojráznou formou, s vtipom a obdivuhodnou imagináciou pripomína, že neradno zabúdať. Napríklad ani na to, čo v divokom opileckom dialógu rozoberajú Bondy s mladým básnikom Quidom Machulkom, ktorý mu opisuje eštebácku raziu o štvrtej ráno vo svojom byte. Tá kapitolka sa volá Dobré jitro přeje vnitro.