BRATISLAVA. O veľkej hre svetoznámeho nemeckého dramatika, režiséra a spisovateľa Bertolta Brechta uvažovali v Slovenskom národnom divadle už pred štyrmi rokmi. Režisér Martin Čičvák, ktorý medzitým naštudoval v SND tri ďalšie inscenácie, videl už vtedy v hlavnej úlohe Milku Vášáryovú. Príležitosť si však musela počkať, vychytení divadelníci bývajú vyťažení.
Ani v týchto dňoch to nie je inak, no Matka Guráž a jej deti takmer po štyridsiatich rokoch predsa dorážajú na dosky SND. Príprava bola náročná i krásna, no ako priznali protagonisti, skúšky sprevádzal časový stres. Režisér Martin Čičvák si vzal toho na seba v poslednom období dosť - v bratislavskom divadle Aréna pripravoval Klimáčkov Komunizmus a so Zredukovanou spoločnosťou v Žiline inscenoval slovenskú klasiku.
„Brecht ma vždy napĺňa zvláštnym rešpektom,“ hovorí predstaviteľka Matky Guráž Milka Vášáryová. „Málokedy má človek šancu stretnúť sa s takým géniom, ako je Brecht. Je to veľkolepá hra, inscenácia však ešte musí dozrieť. Až po dvadsiatej repríze môžeme začať dýchať voľnejšie,“ vyznala sa.
Hra Matka Guráž a jej deti patrí medzi fundamentálne diela 20. storočia a medzi najlepšie Brechtove hry. Autor zasadil jej dej do obdobia 17. storočia počas tridsaťročnej vojny. Hlavná postava - markytánka, hyena vojnových polí vojnu nenávidí, lebo jej berie deti. Nedokáže však bez nej existovať, lebo z nej žije.
Na brechtovskú školu dodnes nadväzujú mnohí priaznivci, Matka Guráž má hlavne v Nemecku dlhú inscenačnú tradíciu. Brecht do nej napísal aj piesňové texty, ktoré dal zhudobniť Paulovi Dessauovi. „Táto zdanlivá nevýhoda je napokon výhodou. Nech by ste chceli Brechta inscenovať akokoľvek, vždy sa potýkate už s danou hudbou,“ hovorí český skladateľ a dirigent Petr Kofroň, ktorý sa podpísal pod hudobné naštudovanie hry.
„S textom som pracoval takmer rok,“ dopĺňa prekladateľ hry a dramaturg inscenácie Martin Kubran. „Bolo treba vážiť každé slovo, Brechtov jazyk je čistý a výrazný, vecný aj poetický. Dlho som hľadal mieru priblíženia sa nášmu jazykovému kontextu.“ Adekvátny preklad je podľa neho najcitlivejší v textoch piesní. „Pôvodne bol najprv text, potom hudba. My sme museli pracovať naopak,“ vysvetľuje.
Režisér Martin Čičvák by Brechta v našich končinách rád odmýtizoval. Dramatik, ktorý mal blízko aj k marxistickej filozofii, mu ponúka predovšetkým obrovský príbeh, ktorý mohol inscenovať slobodne. Brechtove hry považuje za nádherné podobenstvá s veľkými, skvele napísanými postavami. „Na Matke Guráž by si akákoľvek politika vylámala zuby,“ dodáva spolu s dramaturgom.
Brecht bol v SND naposledy inscenovaný v roku 1991, hrala sa jeho Opera za tri groše. Ako Matka Guráž sa tu naposledy predstavila v roku 1971 Eva Kristínová.
