Enya – And Winter Came
Warner, 2008
V kariére írskej speváčky sú tri míľniky. Prvý: pôsobenie v skupine Clannad (ešte pod menom Eithne Ní Bhraonáin), ktorá na seba upozornila zvučkou k britskému televíznemu seriálu o Robinovi Hoodovi. Druhý: sólový debutový singel Orinoco Flow a album Watermark (oboje z 80. rokov). A tretí: Pán prsteňov, kde ju len tak–tak svojím síce tiež „éterickým“, no súčasne viacpolohovým hlasom nezatienila škótska kolegyňa Liz Fraser s právom dodnes adorovaných Cocteau Twins.
Novinka je – ako názov napovedá – monotematická, zim?ná, skoro rozprávková, ale vari len Ned Flanders v Springfielde by si všimol rozdiel medzi ňou a tým, čo Enya nahrávala a vydávala posledné dve dekády. To neznamená že new age ako žáner je úplný odpad.
Napríklad niektoré nahrávky Harolda Budda (najmä White Arcades či Moon and the Melodies) alebo Andreasa Vollenweidera (predovšetkým Down to the Moon) majú dodnes čosi do seba. Ale akokoľvek sa pozornejší poslucháč bude snažiť precítiť či aspoň pochopiť, And Winter Came na viac než podmazovú, hypermarketovú decembrovú muziku proste nemá.
Ktorýkoľvek hudobný minimotív z ľubovoľnej rozprávky, na akú naďabíte počas vianočných sviatkov v televízii, bude pravdepodobne silnejší než Enya, s výnimkou úprav niektorých tradičných zimných, respektíve vianočných melódií typu Tichá noc.
Nezaznie jediný zvuk, tón, akord, harmónia, aký sme od speváčky dosiaľ nepočuli, až to miestami pôsobí, ako by si z nás robila žarty. Dočkáme sa o rok spoločného albumu so zaslúžilým inventárom predvianočného trhu Cliffom Richardom?
Ak je v pláne, mal by som tip na obal: za bielym koncertným krídlom sedí ľadový kôň. Najlepšie jednorožec.
Autor: Daniel Baláž (Autor je moderátor a hudobný publicista.)