Deň 2. 2. 1979 je magickým dátumom bratislavských punkrockerov. Na výročie smrti Sida Viciousa, legendárneho basgitaristu Sex Pistols, sa každý rok stretávajú v bratislavských krčmách a kluboch, aby si pripomenuli tohto neslávneho hudobníka. Posledná akcia, v deň 30. výročia Sidovej smrti, bola v pondelok v bratislavskom klube Randal.
BRATISLAVA. Spomienka na Sida sa koná už od začiatku osemdesiatych rokov. Za boľševika sa punkrockeri stretávali na výročie jeho smrti na rôznych miestach po Bratislave, aj keď im hrozilo, že ich rozprášia policajti. Dnes sú z nich štyridsiatnici alebo päťdesiatnici, ktorí vždy 2. februára opustia svoje rodinné životy, stretnú sa v klube a spomínajú na staré časy.
Škaredé striptérky
„Za režimu sme sa stretnutia snažili utajiť pred fízlami. Keby to zistili, ihneď by nás naložili do antonov a odviezli na Februárku. Vtedy nebolo možné, aby sa takéto stretnutia konali niekde v krčme. To sa začalo diať až v roku 1990," spomína známy bratislavský hudobník Leďo, niekdajší gitarista legendárnej Zóny A, a dodáva: „Druhý február je magický dátum. Stretneme sa, vypijeme si, vypočujeme si muziku, ktorú milujeme. Niektorí z nás sa vidíme len raz za rok, práve na Sida."
Po páde režimu sa spomienky konali na rôznych miestach, až zakotvili v známom rockovom klube Randal. Pondelkový večer bol výnimočný v tom, že si tu zahrala jednorazová kapela Ugly Stripters, zostavená zo známych hudobníkov zo Zóny, Last Days Of Jesus a Iné Kafe. Pod Leďovým vedením odohrala vydarený set klasických punkrockových hitov od The Clash, The Jam, The Dictators a iných obskúrnych punkových skupín.
Sid nás spája
Sid Vicious bol rozporuplná postava hudobných dejín. Podľa niektorých to bol jednoduchý, ale bystrý chlapec, podľa iných násilník a totálny blb. Po rozpade Sex Pistols sa pokúšal o sólovú kariéru, dokonca nahral coververziu Sinatrovho hitu My Way, ale jeho život sa skončil tragédiou. Pravdepodobne zavraždil svoju priateľku Nancy Spungenovú.
Jeho vina sa nikdy nedokázala. Po prepustení na kauciu sa predávkoval tvrdými drogami. Mal iba dvadsaťjeden rokov. Jeho smrť dnes punkových fanatikov spája, aj keď majú na postavu z tričiek a plagátov rozdielny názor: „Neviem to ani poriadne vysvetliť, že prečo sa stretávame práve na Sida, pretože dnes vieme, aký vlastne bol," vysvetľuje Leďo a jeho bývalý kolega Koňyk zo Zóny s humorom dodáva: „Možno preto, že umrel ako prvý. Bol to však idiot, my vlastne oslavujeme fakt, že zomrel."
Ich kamarát Džozi však oponuje: „Sid bol normálny mladý chalan, ktorého zožrali drogy a nešťastná láska. Je to tragédia jedného človeka."
Z mladých rebelov, ktorí komunistický režim ohrozovali iba tým, že chceli žiť slobodne, sú dnes old boys. V pondelok sa v Randale stretla pozoruhodná zmeska: majitelia firiem, právnici, manažéri, hudobníci alebo kuchári, pre ktorých je táto hudba všetkým.
„Niektorí z nás zostali pri punkrocku celé roky a nebude to iné až do našej smrti. Dnes sa to ťažko vysvetľuje. V minulosti to bolo niečo iné a veľmi silné. Prepadli sme tomu, je to niečo ako láska na celý život. Neviem si svoj život predstaviť bez punkrocku," dodáva Leďo.
