Niekedy človek dospeje k bodu, keď chce aspoň trochu rekapitulovať. Niekto skôr a niekto neskôr. A niekto nikdy. Niekto sa musí poriadne porozhliadnuť, aby našiel aspoň niečo, čo je hodné po sebe zanechať.
Michal Studený (1939), výtvarník, maliar, pri svojom obzretí skôr preberá medzi tým, čo ukázať dnes, a čo zajtra. Pred niekoľkými dňami dovŕšil jedno životné jubileum. Rekapitulácia jeho včerajška je v jeho obrazoch. V mnohých prípadoch je tam aj náš včerajšok. So všetkým, čo priniesol.
Michal Studený sa začleňuje medzi výtvarníkov takzvanej zabudnutej generácie. On sám termín „zabudnutá" ešte premieňa na „roztratená". Od polovice 60. rokov sa pokúša narušiť démonizovanú teóriu o funkcii obrazu. V snahe o vytvorenie inej, novej cesty, poetizácie nových prostriedkov, bez toho, aby sa bezcieľne zaradil či začlenil do postupu súčasných (súdobých) trendov moderny vo svete, zahrnuje do kompozície obrazu prvky, ktoré cielene a programovo vyhľadáva.
V pravdivej jednoduchosti
Novú symboliku vkladá do významu rastlinných elementov, rovnako ako fragmentov výsledku ľudskej činnosti. Do obrazovej plochy maliara tak vstupujú rastlinné detaily ako premenné ľudských vzťahov, vzťahov k vlastnej podstate, vzťahov k svojim, našim východiskám vo forme štvorlístkov, semien, stebiel tráv. Sú zakomponované v súvislosti s úlomkami keramiky vytvorenej ľudskou rukou. Sú postavené do pozície východísk ľudského bytia a vzájomnej zviazanosti a ľudskej závislosti od svojich východísk.
Maliar Michal Studený premieňa svoj vzťah k „rodnému" cez skratku, cez ďalší symbol, cez elementárny znak prvotného kostola. Premieňa ho cez niečo, čo je zovšeobecnené ako kód bytia tu, na tomto mieste, v tomto priestore. Architektonický prvok v tej najčistejšej podobe a najpravdivejšej jednoduchosti. Jeho kostolíky sú archetypálnymi znakmi príslušnosti ku kultúre, k zemi, k prapodstate. Do vzťahových súvislostí s nimi sa dostávajú v obrazovej ploche predchádzajúce rastlinné prvky, ale aj úlomky keramiky, fragmenty ľudskej činnosti, prítomnosti, jestvovania.
Čriepky reality
Obrazy Michala Studeného odrážajú cestu „dieťaťa šesťdesiatych rokov". Rokov šesťdesiatych, ale i tých nasledujúcich. Rokov veľkej eufórie, ale i nesmiernych sklamaní. Ideologických tlakov, ale aj vnútorných, ľudských vypätí k výkonom, ktoré sa azda v slobodnom prostredí nedejú. Metále, vyznamenania, epolety, znaky doby. Aj ony, ako svedkovia, sú vtlačení do Studeného obrazov.
A potom zrkadielka, čriepky odrazu pominuteľnej reality. Elementy, ktoré do plochy obrazu dostávajú aj výseky obrazu okolia. Dostávajú do obrazu aj nás, našu tvár. Dávajú obrazu ďalší, priestorový rozmer.
Michal Studený sa výstavou Som dieťa šesťdesiatych rokov predstavuje pri príležitosti svojho jubilea v Galérii mesta Bratislavy v Mirbachovom paláci do 22. februára. No nebola to len príležitosť prezentácie výtvarného diela v obrazoch. Je tu aj jeho čerstvá monografia s obrazmi, osobnými textami i zozbieranými textami teoretikov umenia a jeho výtvarníckych priateľov.
