Prvé poschodie Esterházyho paláca SNG patrí do 22. februára výraznej českej sochárke Eve Kmentovej. Hneď pri vchode do miestnosti víta návštevníkov na stene veľký visiaci Pupok sveta, pôsobivé Kmentovej laminátové dielo z jej neskoršieho obdobia, ktoré je akýmsi vstupom do krehkého sochárkinho sveta.
Umelecký dokument čias
Na vedľajšej stene približuje zasa umelkyňu kurátorský text Dušana Brozmana. A podľa toho, ktorým smerom sa po odkaze Kmentovej vydáte, spoznávate najskôr jej ranú tvorbu figurálnych plastík z druhej polovice 50. rokov alebo neskoršie nekonvenčné diela informelu. Už na týchto cementových a betónových reliéfoch sa objavuje v jej tvorbe neskôr tak často využívaná technika odtláčania.
Tvorbu jej posledných rokov poznačila vážna choroba. Fyzicky ťažkú umeleckú prácu s betónom nahradil ľahší papier.
Výstava nie je radená striktne chronologicky, akoby by sa možno od kolekcie celoživotného diela jedného autora očakávalo, inštalácia taktiež výrazne neoddeľuje jednotlivé etapy Kmentovej tvorby.
Ako celok však pôsobí ucelene, harmonicky a dá sa povedať, že je aj určitým umeleckým dokumentom čias, v ktorých česká výtvarníčka pôsobila. Prostredníctvom diel sa tu totiž zrkadlí atmosféra od polovice päťdesiatych rokov až po predčasnú smrť autorky v roku 1980.
Použila seba samu
Ako pozoruhodný výrazový prostriedok používala Eva Kmentová seba samu, svoje telo. Pri tvorbe často využívala jeho odtlačky, odliatky, pričom veľakrát zároveň kombinovala priestorové sochárske vyjadrenie s plošnou maľbou či kresbou. Prsty, ruky, pery...
Umelkyňa je tak sama súčasťou svojich diel, cítiť z nich mrazivú existenciálnu pominuteľnosť človeka a zároveň aj veľkosť a nesmrteľnosť umenia.
Krehkosť papiera
Tvorbu posledných rokov života výtvarníčky poznačila ťažká choroba. Fyzicky náročnejšiu umeleckú prácu s betónom či cementom musel vystriedať ľahší papier. Pôsobivým objektom z trhaného a zraniteľného papiera však umelecká sila nechýba.
Svoje miesto na sochárskej výstave dostáva aj kresba, a to v jej odlišných rovinách. Zastúpené sú tu tzv. sochárske kresby, ktoré autorke slúžili ako skice k priestorovej tvorbe, a tiež rôzne kresby zo skicára z posledných rokov života.
Pozornosť pútajú aj malé kresbičky vytvorené detskými pastelkami. Niektoré síce vznikli v tomto veku, no aj neskôr sa na nich sochárke podarilo priblížiť k bezprostrednosti, akú dokáže mať len detská tvorba. Potláča v nich priestor a svetelnosť, porušuje pravidlá perspektívy, farebnosti.
Ucelený pohľad na život a tvorbu Evy Kmentovej dopĺňa aj sprievodný filmový dokument.
