ijú ešte pochmúrnejší život, než aký on môže pochopiť.
Chaim Potok: Volám sa Ašer Lev
Artforum 2008.
Ašer Lev je malý chasidský Žid z dobrej – rozumej – silno zbožnej rodiny, v ktorej bolo vždy na prvom mieste nielen židovstvo, ale najmä preliatie viery do reálneho života. Obetovanie pre iných bolo takou samozrejmosťou, ako keď sa najete, pretože ste hladný.
Je iný. Maľuje. Na začiatku knihy má len desať rokov. V uzavretom brooklynskom chasidskom spoločenstve je zjavom priam nevídaným. Ale talent taký obrovský, že rodičia si nie sú istí, či je to dar od Boha, alebo od diabla. Otec sa prikláňa skôr k tomu druhému a všetko, čo sa deje, ho o tom presviedča, a tak nedokáže talent svojho syna prijať. Možno akceptovať, aj to však až na príkaz rabína.
Rabín je tou postavou v pozadí, ktorá v podstate hýbe celým príbehom a životmi rodiny. Ašerov otec preňho pracuje, veľa cestuje, zakladá nové ješivy najprv po celých štátoch a neskôr aj v Európe. Zo stalinského Sovietskeho zväzu zachraňuje desiatky Židov. Robil tak jeho otec aj starý otec. Nie sú v tom len viera a presvedčenie, ale najmä tradícia, ktorá je v ortodoxnom židovstve spätá s každým úkonom, s každou myšlienkou.
Určite to je kniha o mnohých veciach. Fascinujúce sú však dve roviny. Môže niekto – je jedno či rodičia, alebo spoločnosť – naváľať na desaťročné dieťa zodpovednosť za záchranu všetkých Židov? Môžeme dieťa vytrhnúť zo známeho prostredia v mene vyššieho poslania? Žiadať ho, aby sa vzdalo všetkého, čo miluje, pozná a ešte chcieť, aby to pochopilo?
Ašer nechce odísť s otcom do Európy, a ani neodíde – opäť na príkaz rabína. A práve s jeho dovolením môže maľovať a ešte sa aj dostane do rúk svetoznámeho maliara – Žida, ale bez viery.
Tu niekde pomaly vystupuje do popredia ďalšia rovina, ktorá sa ťahá príbehom od začiatku. Matka zostáva v Brooklyne so synom a manžela necháva odísť napriek tomu, že tiež nechce – nechce zostať, ale nechce ani odísť, nechce pustiť milovaného muža a nechce, aby jej milovaný syn bol nešťastný. Tak ako s obavami čakala pri okne na muža, kedy a či sa vôbec vráti z ciest, s obavami stála pri rovnakom okne, aj keď vyčkávala Ašera. Vráti sa z múzeí ešte ako pravoverný žid alebo už ako ten, ktorý prešiel na stranu Diabla?
Z Ašera talent a skvelý učiteľ urobia známeho maliara. Matka však zostáva stále tou, ktorá sa roky snaží spájať otca so synom. Podporuje Ašera v jeho záľube, kupuje mu farby a plátna, presviedča otca o synovom talente, na druhej strane všemožne – dokonca aj štúdiom na vysokej škole – väčšinu energie vkladá do pomoci manželovi pri práci.
Odchádza za ním do Európy bez syna nie preto, že by chcela, ale preto, že ju manžel potrebuje v tom čase viac než syn. A keď už všetko vyzerá, že by sa jej celoživotný údel mohol skončiť uznaním syna otcom, Ašer nechce urobiť kompromis – chce žiť svoj život a obetuje mu všetko. Aj matkino obetovanie.
