Pri aktuálnom reštaurovaní interiéru nitrianskej katedrály bola pod vrstvami barokovej štukatérskej výzdoby odhalená nika staršej schránky na hostiu.
Objavy výklenkov v múroch starých kostolov sú relatívne časté. Ozajstnú senzáciu z nitrianskeho nálezu však robí orámovanie výklenku s dnes síce narušenou, pôvodne však skvostnou renesančnou výzdobou, ktorú sa Jozefovi Medveckému z Ústavu dejín umenia SAV na základe fragmentov nápisu podarilo presne datovať.
Najslávnejšie gotické poklady u nás – napríklad aj hlavný oltár Majstra Pavla v Levoči – sú o dobrých 10 až 20 rokov mladšie než tabernákulum v Nitre.
Červený mramor z pohoria Gerecze neďaleko Ostrihomu, na našom území známy z náhrobníkov 15. a 16. storočia, bol pre svoje vlastnosti používaný na najvzácnejšie kamenárske detaily. Aj nitriansky svätostánok dodnes prezentuje napriek zámerným poškodeniam (azda Turkami po polovici 17. storočia?) vysokú remeselnú úroveň svojho kamenára.
Dvaja anjeli so skríženými rukami na prsiach stoja po stranách výklenku, nad ním opäť dvaja kľačia povedľa kalicha, páry delfínov a množstvo rastlinných ornamentov zdobí perspektívny architektonický rámec. A to stále nie je všetko. Iný kameň, svetlý vápenec, slúži na orámovanie tohto orámovania, s ešte náročnejším „talianskym“ dekorom: gryfovia v strede navrchu pridŕžajú vázu plnú plodov, na nitkách sú navlečené perly, tí pozornejší medzi listami groteskového ornamentu nájdu vtáky.
Na spodnej lište sa pôvodne nachádzal aj spomenutý nápis, z ktorého sa podarilo vylúštiť iba niekoľko slov a – 1497.
Takýto dátum je v kombinácii s výnimočnou kvalitou reliéfov pre každého reštaurátora či historika umenia minimálne udalosťou desaťročia. Ak nitrianske pastofórium niečo pripomína aj špecialistom, je to skutočnosť, že dejiny umenia ako dejiny štýlov neplynú lineárne.
Najslávnejšie gotické poklady na Slovensku – napríklad aj hlavný oltár Majstra Pavla v Levoči – sú totiž o dobrých 10 – 20 rokov mladšie než renesančné tabernákulum v Nitre.
Autor: Dušan Buran