Jan Antonín Pitínský: Betlehem
Úprava: Vladimír Morávek a Marek Zákostelecký, preklad: Ľubomír Feldek, hudba: Vratislav Šrámek
Scéna, kostýmy, bábky a réžia: Marek Zákostelecký
Hrajú: Boris Srník, Jana Maľová, Andrej Šilan a ďalší
Premiéra 30. januára 2009 v Divadle Jonáša Záborského Prešov
Vianoce po celý rok – týmto sloganom zdôvodňuje prešovské Divadlo J. Záborského najnovšiu premiéru hry Jana Antonína Pitínského Betlehem.
Šariština nie je posun
Pitínský je skúsený autor závažných výpovedí. Tento text však prekvapuje.
Namiesto významovej parafrázy ľudového divadla, ktorá by biblický príbeh priblížila súčasnosti (ako naznačuje podtitul Preveľké klaňanie práve narodenému Ježiškovi), autor prepísal legendu bez závažnejšieho stanoviska – úvodný obraz hraný v šarištine za posun považovať nemožno.
Ľudové divadlo, ktorým sa autor zjavne inšpiroval, zvyklo aktualizovať aj betlehemskú legendu. Ťažilo z neho mravné poučenie i nechýbajúci humor.
Dramatikovi tentoraz stačí poučovať a moralizujúco kázať. Taká je postava Rozprávača – plná pátosu, ale aj celá konštrukcia príbehu. Logickú použiteľnosť betlehemskej hry v čase od Vianoc do Troch kráľov nijako nerozširuje. A nepomáha ani citovaný slogan divadla, ani postava učiteľky, ktorá akože sprevádza divákov na rutinnej exkurzii divadlom.
Nie pre náročnejších
Scénograf a režisér Marek Zákostelecký sa úskaliami predlohy nezaťažoval, viac sa sústredil na javiskovú atraktívnosť. Využil technické danosti divadla, divákov usadil na točňu veľkej sály DJZ. Okolo nej postavil niekoľko scén – maketu bábkového divadla, zvonicu, jasličky, nebo, peklo. S naivnou scénografiou korešponduje aj režijné vedenie viacerých hereckých kreácií.
Traja králi i chór ľudu, ktorí sa šli klaňať Jezuliatku, Archanjel, zbor anjelov i Betlehemská hviezda hrajú s nadhľadom a zmyslom pre hereckú skratku. Tým režisér priblížil inscenáciu k tradičnému divadlu viac ako predloha. No Máriu s Jozefom, rovnako ako už spomínaného Rozprávača, ponechal v netvorivom pátose.
Ku kladom inscenácie možno priradiť hudbu a jej vokálne naštudovanie, ktoré pripravil Vratislav Šrámek. Avšak interpretácii kolied by v ponáške na ľudové divadlo pristalo viac humoru či nadhľadu.
Betlehem pripravilo divadlo k 65. jubileu svojho založenia. Možno preto náročnejší divák očakával zásadnejšiu umeleckú výpoveď. Veď prešovská činohra a voľakedy aj spevohra za tie roky dokázali neraz vysoké majstrovstvo svojich umelcov.
Autor: Oleg Dlouhý (Autor je divadelný kritik.)
