BRATISLAVA. V šuplíkoch amerických štúdií ležal Podivuhodný príbeh Benjamina Buttona. Ležal tam osemnásť rokov. Niekoľko režisérov sa naň pozrelo a zasa bez slova odišlo.
Nevedeli, čo s ním. Francis Scott Fitzgerald napísal svoju poviedku netradične, jej hrdina prežíval život opačným smerom. Narodil sa ako starček, zomrel ako novorodeniatko. Ak by ju chcel niekto sfilmovať, musel by sa vedieť pohrať s vizuálnymi efektmi.
„Špecialisti z trikových štúdií Georgea Lucasa nám vraveli, že technológie ešte nepokročili tak, aby sa dalo spraviť to, čo sme si predstavovali," citoval časopis Studio producentku Kathleen Kennedyovú. „A potom prišiel Fincher. Lucasov odborník. Aj on potvrdil, že nevie, ako by sa dal taký príbeh nakrútiť. Ale vraj nejaký spôsob nájde."
Život silnejší ako láska
Takto sa teda k romantickému príbehu dostal ten, čo nakrútil Sedem, Hru a Klub bitkárov. Teda nie práve ten, od koho by sme romantický príbeh čakali. Ale David Fincher mal práve na taký chuť. „Zviedla ma tá bolestivá myšlienka, že život je silnejší ako láska," vysvetľoval pre Studio. „V príbehoch o láske je motív smrti dôležitý. Tie najkrajšie sa dokonca krútia okolo nej. Preto Love Story a Titanic na ľudí tak zapôsobili."
Fincher k Benjaminovi Buttonovi prirástol a bol ochotný hádať sa s Paramountom. O dĺžke aj o peniazoch. Zo scenára vychádzal film, čo by mal tri hodiny a dvadsať minút. To neprešlo. Ale prešlo 170 miliónov v rozpočte. A keď sa štúdio občas pokúšalo pár miliónov ušetriť, Fincher sa tváril, že odstúpi.
Kliknite - obrázok zväčšíte
;)
V komerčnom obale
Dnes má Podivuhodný príbeh Benjamina Buttona trinásť nominácií na Oscara, ale to aj preto, že mal obrovskú kampaň. Štúdio sa bálo, že film nebude mať divákov, ani Brad Pitt v hlavnej úlohe nebol zárukou. Má síce plagátovú tvár, ale svoju skutočnú podobu má v tomto filme minimálne.
Paramount sa ešte snažil obsadiť do úlohy Benjamina-starca Roberta Redforda, aby aspoň trochu ušetril na trikoch. Bolo by to celkom pochopiteľné, Redford kedysi Pitta učil a odovzdal mu zopár mimických grifov. Ale Fincher nesúhlasil a neustúpil.
Nevieme, v čom ustúpiť musel a čo bola jeho slobodná voľba. Je zrejmé, že jeho dielo je vyrobené v komerčnom obale. Niekedy aj treba krútiť hlavou, koľko zbytočných a patetických motívov nahradilo jeho zvyčajný mrazivý rukopis.
Necítiť ani tie fascinujúce otázky, ktoré ho na začiatku pritiahli. Keď Benjaminovi staré telo mladne, ako mu teda funguje hlava? Kedy sa začne báť smrti? A keď mu v srdci vzniká láska, čo všetko už vie o jej konci? Dialógy ani obrazy na to dlho neopovedajú.
Nudiť sa a debatovať
Aj tak sa ich však Fincher dotkol. Do fantazijného a v podstate nezmyselného príbehu dostal existenciálny nepokoj. To možno nie je práve to, čo by vracalo miliónové náklady. Jeho film môže nudiť aj iritovať.
Rozhodne sa však dá po ňom dobre podebatovať. O Hollywoode, poslušných a neposlušných režiséroch a iných prípadoch.
