inulosť s novátorstvom.
Už koncom minulého roka som pod pódiom bratislavského A4 - Nultého priestoru rozmýšľal, ako bude nový album kapely Animal Collective znieť. Panda Bear otáčal gombíkmi, šialene mlátil do veľkých etno bubnov alebo spieval so zatvorenými očami. Avey Tare sa vedľa neho hral s gitarou, rytmicky búchal do elektrického kladiva, spieval, kričal, šepkal, hýbal sa sem a tam, a popri ňom veľmi pokojne a decentne stál Geologist.
Koncert americkej (momentálne) trojice Animal Collective bol viac než pútavý a značný počet nových, zatiaľ nepočutých skladieb vyvolával v človeku viacero otázok. Na prvé počutie bolo jasné, že vtipného a netradičného folku, ktorý kombinuje akustické gitary a najrôznejšie perkusie so šibnutými syntetickými pazvukmi už ubudlo. Ostala skôr akási óda na šikovnosť a praktickosť elektroniky, zvukomalebné texty, opäť veľmi expresívny hlasový prejav a hlavne veľa zábavy.
Pozrite sa sústredene na obal novinky Merriweather Post Pavilion, nevenujte sa ničomu inému, len uprene hľaďte. Zelené lístky sa sami od seba roztancujú, respektíve sa medzi sebou preskupujú. Akonáhle zistíte, že Merriweather Post Pavilion je amfiteáter v Marylande, ktorý hostil také mená ako Led Zeppelin či The Kinks a stal sa významnou súčasťou kultúrneho života tohto východoamerického mesta, veci sa začnú ešte viac spájať. Slovo „Merriweather“ je podľa Davida Portnera (Avey Tare) akýmsi vyjadrením grandióznosti a zaujímavosti hudby, ktorý chalani už dlhšie používajú.
Ešte počas školy spolu chodili do tohto otvoreného priestranstva počúvať svoju obľúbenú hudbu a inšpirovaní skladbami známejších a skúsenejších tvorili vlastnú hudobnú zmes. Predstavte si teda neskorý letný večer, na pódiu stojí nejaká skvelá kapela, ktorej sláva aj kvalita stúpajú čoraz vyššie, ležíte v tráve so svojou polovičkou, potom tancujete, uvoľnene, radostne a opäť spolu ležíte a rozmýšľate, že všetko naokolo je absolútne správne, také, ako má byť a zároveň túžite, aby to pokračovalo neustále, bez. Tieto obrazy, takáto nálada, tieto pocity môžete očakávať spolu s tancujúcimi lístkami na obale, kým ešte len vložíte CD do prehrávača.
Animal Collective - My Girls:
Album začína zdeformovanou pulzujúcou dávkou elektroniky postupne odhaľujúcej hlavnú tému. Úvod troška pripomína začiatok predchádzajúceho albumu Strawberry Jam svojou netradičnou neusporiadanosťou a zároveň svojou veselou ľahkosťou.
Po dvoch minútach elektronických vyhrávok spoza pokrútených vrstiev syntetickej hmoty zaznie Aveyho hlas spievajúci o tanci, ale aj častom odlúčení od domova. Túži, aby sa jeho hudba páčila a mohol byť so svojou láskou častejšie. Animal Collective boli a neustále sú veľkí optimisti - akokoľvek je teda text nostalgický, zadumaný, či neistý, končí sa vierou v nádej a zároveň happyendom.
Dávnejšie sa zvieracej grupe pripisovali žánrové škatuľky typu freak-folk či indie rock, po predchádzajúcom Strawberry Jam ich ubudlo a pri najnovšom Merriweather Post Pavilion o nich nemôže byť ani reč. Cítiť vplyvy akéhosi šialeného a nespútaného techna či dnes celkom obľúbeného drnčiaceho noiseu. Trojica Animal Collective si všetky vplyvy prerába na svoj obraz, medzi prvými počinmi, ale aj najnovším materiálom sa však uchováva žiadaná kontinuita. Fanúšikovia i ľudia, ktorí radi počúvajú hudbu týchto Američanov sa nemusia obávať, že zrazu prišli o všetko, čo na nich mali radi.
Sympatická infantilnosť, veselosť a úprimnosť zotrvali, podobne ako odviazané vokály Aveyho a čoraz aktívnejšieho Pandu. Zmenili sa len akustické gitary za väčšie množstvo samplovania či iných experimentov. V súčasnosti teda pokrývajú všetky svoje minulú podoby, vyberajú z nich to najlepšie a znejú výborne.
Oproti minulosti je v oblasti spievania a tvorenia textov čoraz viditeľnejší Panda Bear. Na MMP vytvoril až štyri veľmi podarené skladby. Ak si neviete vybaviť jeho hlas, spoznáte ho hlavne podľa textárskej repetitívnosti, hudobnej hymnickosti a rodinnej tematiky. V dvojke „My Girls“ a súčasne aj prvom singli, ktorý sa má dostať do rádií, je to veľmi úprimné vyznanie smerované jeho manželke a dcérke Nadji.
Za všetko vravia slová, že si nepotrpí na materiálne výdobytky či spoločenský stav, túži len po štyroch stenách a streche pre svoje dievčatá. Text pôsobí citlivo, no Panda Bear urobil zo skladby rýchlu tanečnú, popovú zábavu, v ktorej refrén o štyroch stenách pre svoje dievčatá opakuje viackrát, až kým skladba nedosiahne vrchol. Ktovie, či je to náhoda, alebo nejaké vznikajúce pravidlo, ale skladby od Panda Beara sú na novinke oveľa chytľavejšie, zapamätateľnejšie a výraznejšie. Druhým vrcholom albumu je záverečná „Brothersport“ venovaná jeho bratovi, ktorý sa dlho nevedel spamätať zo smrti otca. Takmer šesťminútová skladba je plná výbušných pokrikov jeho mena (Matt), ktoré až naháňajú zimomriavky, repetitívneho „open up your throat,“ či povzbudzujúcich slov.
Všetko je zabalené do veľmi veselého rytmu kombinujúceho brazílske a africké. Podľa rozhovoru pre magazín Pitchfork kapela rozmýšľala veľmi dlho, ktorá skladba uzatvorí album, nakoniec padlo rozhodnutie na „Brothersport,“ aj keď svojou výnimočnosťou by bola rovnako dobrým úvodom albumu.
Hudobných, ale aj textárskych vrcholov je na tomto albume niekoľko, každý poslucháč si nájde ten vlastný. Žiadna skladba totiž nie je len výplňou času, každá jedna obsahuje špecifickú výpoveď a spolu tvoria vynikajúco počúvateľný celok. Veľmi pozitívne ohlasy má aj letne naladená „Summertime Clothes“ so zbesilou techno elektronikou a romanticky oddanými slovami zakončenými veršom „And I want to walk around with you.
Animal Collective sa oproti minulosti pohli do svojej dospelosti.
Kým na predchádzajúcich albumoch rozoberali hlavne detstvo, radosť z bezstarostnosti a slobody a nevyhnutnosť dospievania, na Merriweather Post Pavilion ich už stretávame ako dospelých ľudí žijúcich svoj partnerský život. Taká „Bluish“ je nádhernou výpoveďou Aveyho Tarea o láske k svojej manželke (mimochodom je to Kria Brekkan, ktorá donedávna pôsobila v islandskej skupine Múm), ako miluje sa na ňu pozerať, hladkať ju, strácať sa v jej kučerách.
Našťastie Animal Collective neskĺzavajú k romantickému klišé či k trápnemu gýču, texty si uchovávajú svoju autentickosť. Podobne ako otcovská výpoveď Panda Beara v „Daily Routine“ o tom, aké je to mať dieťa, odprevádzať ho do školy, i aký je ten pocit, keď dieťa prekročí križovatku a ďalej musí ísť už samo. Áno, Animal Collective sú už dospelí.
Animal Collective - Summertime Clothes na Hove Festival v roku 2008 pre P3TV:
Zo slov dospelosť, rodičovstvo, či partnerský život sa môže zdať, že Animal Collective zvážneli, stali sa rozvážnejšími či menej spontánnymi. Nič také sa však našťastie nestalo. Hravosť, zmysel pre humor, experiment a veselosť im stále ostali a zapracovali ich veľmi prirodzeným spôsobom do každej minúty albumu. Šialenosť a tradičný sklon k recesii najviac pretavili do skladby „Lion In A Coma.“ Občas zmutovaný vokálom, slová hádzané jedno cez druhé, zvláštne, až nepochopiteľné metafory a hlavne vtipný refrén tvoriaci zábavné rýmy k názvu „Lion In A Coma.“
Na ostro sledovaný album Merriweather Post Pavilion sa doteraz zjavili len pozitívne recenzie, ktoré sa medzi sebou odlišujú len mierou nadšenia. Hudobní blogeri dokonca ešte pred jeho oficiálnym vydaním zverejňovali texty o tom, že najlepší album roka vyšiel hneď na jeho začiatku a už ho nič neprekoná. Animal Collective sú vo svojej histórii asi najprístupnejší, nový album je veľmi priamočiare dielko, ktoré sa zaraďuje k tomu najlepšiemu, čo len môže súčasná inteligentná pop music priniesť.
Autor: Tomáš Slaninka
