Ešteže je Hřebejk taký neškodný

Ženu, deti aj prácu má, túži však po inom. Nestyda. Zahral ho Jiří Macháček, ktorý sa podpísal aj pod scenár.

O Janovi Hřebejkovi sa hovorí, že je ako český Woody Allen. Nakrúca jeden-dva filmy ročne a vôbec sa za to nehanbí, česky: nestydí. Teraz sa nehanbil vymeniť dlhoročného kolegu Petra Jarchovského za Michala Viewegha.

Jeden píše knihy, z ktorých sú bestsellery, druhý nakrúca trháky. Bolo otázkou času, kedy sa dajú dohromady. Tretím do partie bol Jiří Macháček. Zahral hlavnú postavu a dotvoril ju natoľko, že sa pod scenár aj podpísal. Ten pôsobí, akoby sa trojica autorov zliala do jedného.

Možno je to preto, že má každý z nich štyridsať preč. Filmový nestyda - štyridsiatnik Oskar je tak alter egom všetkých troch.

Nos je problém

Oskar má manželku, deti aj prácu. V smiešnom svetríku hlási správy o počasí. Je to bývalý učiteľ a nepraktický typ, neprejde turniket bez toho, aby sa nezasekol. Nechýba mu však sexepíl. Keď notorický sukničkár pochopí, že s manželkou a jej veľkým nosom to nie je ono, začínajú problémy. Jedna milenka je primladá (Eva Kerekesová), druhá pristará.

Ponaučenie? Komu nestačí čo má, skončí tak, že nemá nič. „Čo sa týka emócií, som vlastne vozičkár," prizná skrachovaný Casanova na konci filmu.

Kulisy Nestydu sú súčasné. Nebol by to však Jan Hřebejk, keby nezahral na nostalgickú nôtu. So scenáristom Jarchovským to zvykol brať po desaťročiach, od dekády štyridsiatych rokov sa prepracoval až k dnešku. Tým, čo teraz zaváňa z minulosti v Nestydovi, je nežná revolúcia. Jej zamatovým hlasom je vo filme šansoniérka Nora (Emília Vášáryová), akási kombinácia Marty Kubišovej a Hany Hegerovej. S Oskarom má, ako píšu noviny, ľúbostný (ne)pomer.

Od čias revolúcie však ideály vyprchali. Bývalý učiteľ je televízna „rosnička" a potom vodič opilcov, jeho bývalá žiačka zarába na priváte, celebritu Noru špehuje bulvár. Tu však jemná spoločenská kritika končí. Nasleduje ľahká zábava.

Predlohou Nestydu boli poviedky a na filme je to vidieť - čo scéna, to gag s pointou. Skratky, s ktorými Hřebejk pracuje, pripomenú reklamu. Akoby sa český režisér poučil, v jeho filmoch to predtým bývalo inak. Civilne vážny a navážený z bielej a čiernej bol prepletenec vzťahov vo filme Medvídek.

U mně dobrý, ďalší Hřebejkov počin, ktorý sme videli v lete, bol zase komédiou - lenže s postavami lúzrov to v ňom nevyšlo najlepšie. Z oboch to lepšie teraz spája Nestyda. Je to ľahká komédia, ale je z prostredia vyššej strednej vrstvy. O tej hovorí a tej je aj určená.

Ako neškodný vtip

„Dobrý večer všetkým, bez výnimky," máva Oskar v televíznom prenose. Krédo filmu by mohlo byť podobné. Sex, rozchody, rozvody v zábavnom balení, zaberá to naozaj na všetkých.

Prekvapí len to, že Nestyda ničím neirituje. Hřebejkov česko-slovenský film je ako vtip, prízemný, ale vydarený. Potom, ako sa na ňom zasmejeme, ho pustíme z hlavy. Presne to vystihol neznámy diskutér na internete: ten film je zábavný a viac-menej neškodný. Neškodný, milý, úsmevný. S alergiou na tieto výrazy naň do kina nechoďte.