BRATISLAVA. Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ týždeň po vydaní poslednej zbierky Milana Rúfusa Ako stopy v snehu pripravuje jej dotlač. Potvrdil riaditeľ vydavateľstva Martin Chovanec.
"V sklade už nemáme ani jeden výtlačok a obchodný riaditeľ siete kníhkupectiev Vladimír Babečka už včera avizoval, že nemá čo predávať," uviedol Chovanec. S tým, že pôvodne predpokladali, že sedemtisíc výtlačkov im vydrží aspoň do jesene a ďalších tri až päťtisíc kusov dotlačia pred Vianocami.
"Fenomén Rúfus však opravuje naše plány, a tak dotlač päťtisíc kusov zabezpečíme v čo najkratšom termíne. Vzhľadom na náročnosť polygrafického spracovania a najmä exkluzívny pieskovožltý 150-gramový papier, ktorý sa v bežnej polygrafickej praxi nepoužíva a vyrába len na objednávku, to nebude skôr ako o mesiac. S takýmto záujmom o pôvodné slovenské dielo som sa ešte nestretol," doplnil. Básnické zbierky totiž podľa jeho slov vychádzajú v nákladoch 300 - 400 výtlačkov, čo zvyčajne vystačí na predaj v priebehu troch až piatich rokov.
Posledná zbierka zosnulého básnika Milana Rúfusa s názvom Ako stopy v snehu vyšla v pondelok 9. februára. Ako autor uviedol v decembri 2008, titul uzatvára triptych zbierok patriacich k jeho osobným výpovediam. "V januári 2004 som bol presvedčený, že kniha Báseň a čas je mojím osobným testamentom. Neskôr som svoju výpoveď rozšíril o verše v zbierke Vernosť a teraz pridávam básne pod názvom Ako stopy v snehu, ktorými uzatváram tento triptych," vyjadril sa.
Zbierka obsahuje 45 básní. Okrem úvodných Moje dni a Stopy v snehu rozdelil básne do častí Záhadný vzorec bytia a Dar i bremeno. Takisto ako predchádzajúce dve knihy aj túto ilustroval Ivan Pavle, ktorý vytvoril desať plnofarebných ilustrácií maľovaných na železe a tri perokresby.
Významný slovenský básnik, literárny historik, prekladateľ a esejista sa narodil 10. decembra 1928 v Závažnej Porube, kde navštevoval aj ľudovú školu. Už počas štúdií na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši mu v roku 1944 uverejnil prvú báseň časopis Prameň. V rokoch 1948 - 1952 bol poslucháčom Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V tom období účinkoval ako konferencier a recitátor v súbore Lúčnica. V rokoch 1952 - 1989 až do odchodu na dôchodok prednášal na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy UK v Bratislave. Dva roky (1971 - 1972) pôsobil na univerzite v Neapole. Od roku 1990 žil na dôchodku v Bratislave. Zomrel 11. januára 2009 v bratislavskej Fakultnej nemocnici s poliklinikou, kde bol už dlhšie hospitalizovaný pre problémy so srdcom.
Rúfus mal od svojho vstupu do literatúry v roku 1956 zásadný podiel na formovaní modernej slovenskej poézie. Debutoval básnickou zbierkou Až dozrieme, ktorá znamenala výrazný posun dobového chápania poézie. Čitateľsky najpopulárnejšie sú stále Modlitbičky, ktoré vychádzajú na Slovensku až v stotisícových nákladoch. Bol viacnásobným kandidátom na udelenie Nobelovej ceny za literatúru. Patril medzi najprekladanejších slovenských básnikov v zahraničí, jeho verše vyšli v takmer 20 jazykoch. Niekoľko dní pred smrťou získal vysoké štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky, jeho národný a sociálny étos, ktoré za neho prebrala manželka.
