Dánsky film Po svadbe režisérky Susanne Bierovej je osviežením repertoáru našich kín.
Až takmer tri roky po svojej dánskej premiére sa k nám dostáva film Po svadbe, a musíme dodať - konečne. Okrem nadšenej dánskej kritiky i veľkého diváckeho ohlasu, niekoľkých festivalových ocenení, bol tento film nominovaný i na Oscara za najlepší zahraničný film roku 2006.
Jacob, v podaní skvelého Madsa Mikkelsena (u nás známy napríklad z filmov Adamove jablká či ako lotor Le Chiffre z bondovky Casino Royale), vedie malý tak-tak prežívajúci sirotinec v indickom Bombaji a venuje sa i ďalšej charitatívnej činnosti; denne rozváža jedlo a vedie malú školu. Od takmer istého finančného krachu zachráni jeho indické poslanie vstup bohatého dánskeho biznismena Jorgena.
Ten však má podmienku, požaduje, aby Jacob prišiel osobne do Dánska na akési dodatočné rokovania. Jacob sa vzhľadom na svoje citové a praktické záväzky v Indii iba váhavo podvolí. V Dánsku prijme pozvanie na svadbu Jorgenovej dcéry, a od tej chvíle nám začína byť jasné, že za príbehom v hlavnom pláne leží tajomná minulosť, že postavy sa vonkoncom nestretávajú náhodou, že je tu niekto a nepozorovane, ale účinne ťahá za nitky.
Film Po svadbe obsahuje všetky osvedčené prvky sladkobôľnej soap opery (napríklad ošklivka Betty). Svadba dcéry, rýchly rozvod dcéry, umieranie blízkej milovanej osoby, hladujúce opustené deti v bombajskom sirotinci, náhle objavené tajomstvo minulosti, čo azda by malo radšej ostať skryté a podobne.
Susanne Bier sa však úspešne vyhýba nástrahám pohodlného sentimentálneho klišé, a naopak, buduje veľmi silný a súdržný dramatický príbeh na takmer neuveriteľnom základe „mydlovej" tvorby.
Okrem výborných hereckých výkonov pozdvihuje film z roviny sentimentálnej frašky ešte rad výlučne filmárskych postupov. Najmä treba upozorniť na úžasný cit pre filmársku skratku, vo filme neexistuje miesto, ktoré by sa „vlieklo", je vskutku radosť sledovať dvojhodinovú city drásajúcu drámu a nenaraziť na jediný zbytočný citový výlev.
Väčšina záberov je snímaná ručnou pseudodokumentárnou kamerou, v kombinácii s častým použitím veľkých detailov dosahuje autorka nezvyčajnú intimitu v rozprávaní svojho príbehu. Ďalej stojí za pozornosť zaujímavá hudba Johana Söderqvista, ktorá zámerne rezignuje na hollywoodsky spôsob ilustrácie emócií, a svojou homogénnou atmosférou film ešte ďalej zintímňuje.
V základe Bierovej štýlu leží, to iste pozornému divákovi neunikne, aktuálnymi potrebami premenná, ale stále živá Dogma 95, ktorá bola estetickým manifestom mladých dánskych filmárov.
Súčasná dánska kinematografia patrí k tomu najzaujímavejšiemu, čo v posledných rokoch na filmovom poli vzniká, a nie je preto veľkým prekvapením, že film skúsenej režisérky Susanne Bierovej je v našich distribučných vodách veľmi osviežujúcim objektom. Škoda, že sa k nám dostáva tak neskoro.
Recenzia / film
Po svadbe (Efter brylluppet)
Dánsko – Veľká Británia – Švédsko 2006
120 minút
Námet: Susanne Bier, Anders Thomas Jensen. Scenár: Anders Thomas Jensen. Réžia: Susanne Bier. Kamera: Morten Soborg.
Hrajú: Mads Mikkelsen, Rolf Lassgord, Sidse Babett Knudsenensen a ďalší
Premiéra v SR: 12. 2.
Autor: Jakub Kudláč
