V polovici mája sa v Moskve v rámci Eurovízie rozhorí boj medzi jednotlivými európskymi štátmi s pesničkami, ktoré americkí hudobní kritici označujú posmešným slovom eurotrash.
BRATISLAVA. Eurovízia, oficiálne vedená ako Eurovision Song Contest 2009, je zvláštna televízna súťaž. Má malý vplyv na medzinárodnú hudobnú scénu, podľa kritikov je prehliadkou nevkusu a v posledných rokoch je okolo nej dosť zbytočného rozruchu a politiky.
ABBA a tí druhí
Ak sa lepšie pozrieme na 53-členný zoznam víťazov jednotlivých ročníkov, je v ňom zarážajúco málo mien, ktoré sa presadili aj vo svete. Hudobníci a kritici pripomínajú, že v prípade Eurovízie ide o TV zábavu, čo potvrdzuje aj člen poroty slovenskej časti súťaže Laco Lučenič.
„Už pred rokmi sa nám táto súťaž zdala smiešna. Keď v roku 1967 vyhrala s hitom Puppet On A String britská speváčka Sandie Shaw, tak sme to v čase Seržantov Pepperov a Velvetov nemohli brať vážne. Už vtedy sa profilovala podoba súťaže, ako ju poznáme dnes. Zábava, pri ktorej rozhoduje vkus-nevkus. Vychádza to zo známeho hesla jedného českého mysliteľa: To je blbý, to se bude líbit," hovorí Lučenič, ktorý je v porote preto, že je „naivný a že sa pokúsi ovplyvniť Eurovíziu dobrým smerom". „Okrem toho treba z niečoho žiť," dodáva slovenský hudobník.
Eurovízia mala najväčší vplyv na hudobnú scénu v 50. a 60. rokoch. V roku 1958 tam zaznelo napríklad legendárne Volare. Po fenomenálnom nástupe ABBA v roku 1974 sa v nej objavilo zopár hviezdičiek ako napríklad Johnny Logan, Ruslana alebo Kate Ryan, ktoré ale veľmi rýchlo zhasli.
Štatistiky zmieňujú aj kanadskú speváčku Celine Dionovú, víťazku ročníka 1988. Vtedy súťažila pod vlajkou Švajčiarska, ale úspech dosiahla až o niekoľko rokov za morom, bez pomoci Eurovízie. Z posledných rokov sa vo svete presadili aj fínski metalisti Lordi, asi jediní zástupcovia, ktorí vyhrali s iným žánrom ako pop.
Pop, šou a politika
Ten v súťaži jasne dominuje vo všetkých jeho obludných podobách - od žuvačkového popu cez gýčové balady, turbo folk až po akúsi pseudo-worldmusic. V podstate ide o prehliadku európskeho gýču, zhodujú sa kritici.
„Je to politicko-šoubiznisová šou lokálnych hviezd, ktorú ľudia radi pozerajú, pretože sú do toho zainteresovaní. Nemá to nič spoločné s dobrým popom," hovorí redaktor .týždňa Juraj Kušnierik, ktorý dodáva, že tento týždeň budú ceny Brit Awards. Tie podľa neho povedia o stave modernej popmusic viac ako táto súťaž.
V posledných rokoch Eurovízia prestáva byť len pesničkovým súbojom, ale mení sa na absurdnú šou. Jednotlivé krajiny sa prekonávajú s čoraz viac bizarnými vystúpeniami. Na scéne sa objavili aj ľadoví korčuliari, transvestiti alebo spievajúci komici. Tento trend vyplýva aj z toho, že pravidlá súťaže (trojminútový song, playback, nekontroverznosť) sú príliš obmedzujúce, a tak sa interpreti snažia zaujať netradičnými spôsobmi.
Okrem toho sa do popredia dostala aj politika. Západu, ktorý dominoval aj po páde železnej opony, sa nepáčilo, že v posledných rokoch bodovali najmä balkánske a východoeurópske krajiny. Tie si na základe podobného hudobného vkusu a sympatií posielali navzájom hlasy. Preto sú podmienky tohto ročníka nastavené tak, aby sa kultúrne príbuzné štáty vyradili navzájom v semifinálových kolách.
Bez image
Napriek tomu sú krajiny, ktoré sa snažia uspieť hlavne hudbou. Briti idú do Moskvy so songom od renomovaného skladateľa muzikálov Andrewa Lloyda Webera. Česi po minuloročnom fiasku s Kabátom, ktorý skončil posledný, nominovali priamo bez hlasovania dobrú hip-hopovú skupinu Gipsy.cz. „Skupina by mohla európske obecenstvo osloviť aj bez upírskeho image, rozmerných krinolín, ohňa či bizarnej travesti šou, ktoré sa dali vidieť minulý rok," napísali Hospodářské noviny.
Ale na čo je to dobré? Kto si dnes spomenie na minuloročného víťaza Rusa Dimu Bilana alebo predchádzajúcu víťazku, srbskú speváčku Mariju Šerifovičovú? V Európe takmer nik, len v rodnej krajine ich domáci oslavujú rovnako ako úspešných športovcov. V tom prípade už vôbec nejde o hudbu, ale iba podivnú národnú prestíž.
