Päť Krénových objektov obsadilo druhé poschodie Mirbachovho paláca v Bratislave. Nevšedná výstava potrvá do 8. marca.
BRATISLAVA. Že aj kniha môže byť stavebným materiálom, dokazuje Introspektíva Mateja Kréna v Galérii mesta Bratislavy. Vnímať knihu však ako len tento materiál, by nás prinajmenšom obralo o mimoriadny zážitok z tejto expozície.
Podľa umelca nie je kniha hlavnou témou výstavy, hoci je prítomná v každom z prezentovaných objektov, je však, ako hovorí, významové médium.
Päť projektov
Bežní alebo dokonca aj príležitostní návštevníci galérií poznajú jeho Pasáž. Prešli týmto magickým skutočno-neskutočným chodníkom a stali sa súčasťou tohto diela. Môžeme dokonca odvážne tvrdiť, že Pasáž patrí k najnavštevovanejším a najsúčasnejším stálym galerijným expozíciám na Slovensku.
Matej Krén sa však teraz predstavuje v širších súvislostiach, piatimi fascinujúcimi projektmi. „Jediný z nich - Virtuálna kamenná záhrada, bol už prezentovaný," povedal Ivan Jančár, kurátor výstavy a riaditeľ GMB. „Dejiny umenia (Druhé vydanie) a Kužeľ sú vystavené po prvý raz, náročné inštalácie Scanner a Okno boli vytvorené priamo v našom výstavnom priestore." Celá Introspektíva sa podľa Jančára pripravovala asi rok, samotná inštalácia trvala takmer tri týždne
Na máloktorej výstave je pánom tma. Tma a svetlo sú umeleckými a najmä efektnými súčasťami tejto výstavy, ktorá tiež potvrdzuje, že nie všetko pôsobivé vzniklo len pre akýsi vonkajší efekt. Vďaka tme dokáže divák navyše eliminovať všetky iné, rozptyľujúce zrakové vnemy a umenie sa tak dostáva na prvé miesto.
Už pri tmavom vstupe do prvého z Krénových projektov nazvaného Scanner musí byť návštevník v strehu. Stojac v absolútnej tme je totiž nutné počkať na jemný záblesk svetla, ktorý umožňuje prejsť chodbičkou a vojsť priamo do pasce, podstaty objektu. A práve tu je možné „oskenovať" ľudskú podstatu.
Zrkadlá, svetlo a najmä asi dvanásťtisíc kníh. „Na realizácii Scanneru sa podieľalo šestnásť staviteľov," približuje náročný objekt Ivan Jančár.
Pijoan v skle
Z druhej tmavej miestnosti lákajú jemným svetlom žiariace míľničky dejín umenia, ako ich autor nazýva v sprievodnom dokumente. Klasické Pijoanove dejiny umenia zalial Krén do žeravého skla. Cestou popri dvanástich objektoch môže tak divák symbolicky a rýchlo prejsť umeleckými dejinami od praveku skoro až po súčasnosť.
Ďalším dielom je Kužeľ, realistická, no o to viac iluzívna olejomaľba vychádzajúca z diela Idiom, ktoré Krén ešte v roku 1998 umiestnil v Mestskej knižnici v Prahe. Kužeľ núti diváka dokonca pochybovať o svojom správnom videní. Popretie priestoru ani pozadia tu nechýba.
Projekt dvanásťuholníkovej Virtuálnej kamennej záhrady, ktorý vlastne pravou kamennou záhradou ani nie je, keďže jej kamene vznikli z novinového papiera, sa zaujímavo prepája na digitálnu technológiu notebooku. Práve prostredníctvom neho, čiže ďalšej „knihy" výstavy, je možné sledovať topografiu celej tejto záhrady a tiež akúsi pamäť sveta.
Neďaleko záhrady je Okno. Kto sa doň zadíva, zbadá za ním kmitať útržky rôznych textov.
V jazdiarni Kréna ignorovali
Introspektíva je už piatou umelcovou výstavou v Galérii mesta Bratislavy. „Realizácia piatich výstav Mateja Kréna počas týchto 27 rokov je daná výnimočnosťou jeho tvorby, každá z nich bola absolútne iná, ale aj určitým suplovaním podivuhodného nezáujmu väčšiny našich galérií o prezentáciu jeho tvorby."
Posledným príkladom je úplné ignorovanie umelca na reprezentačnej výstave slovenského umenia 20. storočia v Jazdiarni Pražského hradu, ktorú pripravila Slovenská národná galéria. „Je to nielen pre mňa absolútne nepochopiteľné, najmä ak si uvedomíme, že žiadny slovenský výtvarník sa so svojou tvorbou nepresadil vo svete tak, ako práve Krén," dodáva Jančár.
