Pesnička Brucea Springsteena sa vynorí z tmy a ticha na konci filmu The Wrestler. V jemnom smútku dokonale vystihuje príbeh zničeného a osamoteného zápasníka. Prepásol všetky možnosti, ako svoj pokazený život napraviť, a po infarkte prišiel aj o zvyšok svojej dôstojnosti.
Pôvodne toho nebolo veľa, čo by ma k filmu Darrena Aronofského ťahalo, pretože ani wrestling, ani Mickey Rourke (v hlavnej úlohe) vo mne príliš pozitívne emócie nevzbudzovali. Zostala som prekvapená, ako veľmi sa ma nakoniec The Wrestler dotkol. Zdá sa mi, že je mimoriadne úprimne a neprešpekulovane vyrozprávaný
a nakrútený tak jednoducho a pritom sugestívne, až to pripomína najlepšie americké klasiky zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov.
Akurát zápasník Randy je na zaplakanie – tak dobre ho Rourke hrá. On v civilnom živote vyzerá s novým imidžom podobne otrasne, ale zasa, o štyri dni môže dostať Oscara. Tak teda do boja!
Škoda, k nám príde The Wrestler až na jeseň.
