Trocha lascívny názov diskrétne autobiografickej debutovej prózy kanadského autora, ktorý sám seba charakterizuje ako „amerického, po francúzsky píšuceho spisovateľa", asi pritiahne rôzne typy čitateľov.
Ani po viac ako dvoch desaťročiach od premiéry knižky (1985) a jej sfilmovaní Jacquesom W. Benoitom (1989) nestratil príbeh svoje vulgárne sexistické čaro. Nejde však o žiadnu raperskú chvastavosť, dávajúcu najavo svoju potenciu a pohŕdanie bielou rasou.
Hlavný hrdina knižky, rozprávač príbehu, je mladý Haiťan žijúci v Montreale, preplnený energiou nielen na zabezpečenie všeobecných životných potrieb, filozofovania so spolubývajúcim a písania vysnívaného románu na starej remingtonke 22, ktorá patrila detektívkarovi Chesterovi Himesovi, ale aj praktickú ventiláciu svojich erotických záchvatov.
Rozvíja pritom teóriu o svete, ktorý sa otáča v duchu sexuálnej módy žien: raz fičia černosi, inokedy aziati alebo indiáni. „Ak si chcete urobiť predstavu o atómovom konflikte, šupnite do postele negra s beloškou," hovorí a zhovievavo rozoberá mýtus excelentných čiernych milencov - „šamanov aj býkov" so znalosťami džezu a modernej literatúry, ktorí svojím animálnym kúzlom zvádzajú takmer výhradne belošské študentky humanitných vied alebo intelektuálky z dobrých rodín.
Pre zdôraznenie kontroverzne tieňovaných vzťahov nemajú jednotlivé dámy svoje vlastné mená, čím akoby strácali identitu (alebo získavali novú?) a sú rozoznateľné iba „charakterovými" a vzdelanostnými prívlastkami - Miz Samovražda, Miz Literatúra, Miz Sophisticated Lady alebo Miz Snob.
Plynúci príbeh kolísavého tempa autor finalizuje inscenovaným rozhovorom s publicistkou o už dopísanej knižke, kde vysvetľuje (akoby suploval doslov) to, o čom sa snaží po celý čas písať - postoji k tvorbe, černochom, beloškám, novinárom, kritikom. V priebehu deja sa objavujú citáty z Koránu aj Biblie, odkazy na známe džezové skladby „klasikov" (Coleman, Ellington, Hawkins) alebo obľúbených prozaických autorov (James Baldwin, Henry Miller, Carol Oatesová), čo dáva celej záležitosti ľahko intelektuálny podmaz.
Vtipné rozprávanie má síce rozporuplnú hladinu zaujímavosti aj humoru, ale v konečnom dôsledku zaujme a je príjemným spestrením aktuálnej prozaickej ponuky.
Recenzia / kniha
Dany Laferriére: Jak se milovat s černochem a neunavit sa.
Preklad: Anežka Charvátová.
Argo, Praha.
