Film ukazuje biedu v Bombaji. Nie je vymyslená, ozajstné sú aj chatrče, v ktorých herci vyrastali. Náš zmysel pre sociálno berie Danny Boyle útokom. Zlé na tom nie je nič - veď inak by špinavé uličky, kde nakrúcal, boli iba exotickou kulisou.
Milionár z chatrče je však aj príbeh s happyendom, čo pripomína rozprávku. Spoločenská kritika a rozprávka - ide to dokopy?
Kritické dielo svet maľuje kruto a pravdivo, aby vyvolalo zmenu. Tá má byť spoločenská: pretože ak z bedárov v súťaži vyhrá a zbohatne jeden, chudoba ostatných bude, aká bola.
Inak je to v rozprávke. Junák získa ruku princeznej a pol kráľovstva, systémová zmena sa však nekoná. Zlého feudála nahradí iba iný, vľúdny. Pracovná sila je lacná, na panskom sa zarezáva ďalej.
Rozprávka nie je kritická, udržiava status quo. Je vlastne ópiom ľudstva, povedal by Marx a nám by to znelo absurdne. Je to však rozpor vo filme samom, čo si túto logiku žiada.
Pretože rozprávka je rozprávka. Korenie „ozajstného utrpenia" ju iba pokazí.
