V šiestich krajinách sa v najbližších týždňoch predstaví Slovenské divadlo tanca.
BRATISLAVA. Tanečno-divadelná inscenácia Vták Ohnivák s hudbou Igora Stravinského má svoj ohlas na Slovensku už vyše desať rokov. Zárodkom jej terajšej podoby je krátka tanečná kreácia, ktorú v rámci Večera Igora Stravinského predstavilo ešte v roku 1997 Bratislavské divadlo tanca.
Režisérovi a autorovi choreografie i libreta v jednej osobe Jánovi Ďurovčíkovi sa podarilo naštudovať v roku 2004 tento kus aj v Národnom divadle v Tokiu. „Za tri mesiace s ním vtedy precestoval Japonsko, tak sme si povedali, že rozšírená verzia by mohla zaujať aj u nás," hovorí umelecký šéf Slovenského divadla tanca Martin Kováč.
Súbor napokon vlani predstavil titul v obnovenej, prepracovanej a dlhšej verzii v bratislavskom divadle Heineken Tower Stage, kde od vzniku tohto kultúrneho stánku stabilne účinkuje.
Slovenské divadlo tanca už roky cestuje so svojím repertoárom po celom Slovensku. Prvý raz sa však vyberá na veľkú šnúru do sveta. Už zajtra sa predstaví v poľskom Bytome. Po ňom nasleduje Londýn, Amsterdam, ďalej festival v belgickom Borneme. Začiatkom apríla nasleduje vystúpenie v The Ailey Citigroup Theater v New Yorku, po ňom v Štátnej opere v Prahe a napokon predstavenie v poľskom Krakove.
„Režisér s našou manažérkou osobne navštívili divadlá, v ktorých budú hosťovať. Všade si Vtáka Ohniváka pozreli a súhlasili. Zatiaľ nám to vychádza," dodáva Martin Kováč.
Svetoznámy rozprávkový príbeh v podaní Slovenského divadla tanca je hutnou, invenčnou a choreograficky umne prepracovanou výpoveďou o človeku s veľkou silou. Tá ho však zároveň zväzuje a nedovoľuje mu vystúpiť z konvencií a stereotypov. Svoju silu človek dokáže zneužívať a možno by bol schopný i sám sebe ublížiť. To všetko v ňom vyvoláva strach, no presviedča diváka o tom, že báť sa nových vecí je rovnakou prirodzenou ľudskou vlastnosťou, ako prekonávať ho.
Netradičné spracovanie i myšlienku umocňujú kostýmy. Tancovať v starosvetských handrách a gumákoch nie je nijaký med lízať, a nijaký mimopohyb neznesie ani obnažené ľudské telo, zahalené iba v ľahkej belobe. Protagonisti však majú výbornú fyzickú kondíciu a tancu dokážu dodať i potrebný výraz zlosti, hlúposti, smútku, nešťastia či radosti a nádeje.
